Citroën Visa se těžce rodil, ale své zákazníky si našel. Závodní verze byly poměrně úspěšné v rallye, polokabriolety od Heuliezu jsou vzácné. Odvozená dodávka C15 přežila až do nového století...
Predstav si, že Citroen Visa skutočne poslúžil ako základ pri návrhu Oltcitu. ;-) Keby si si ten článok prečítal, našiel by si to v ňom. Sleeper je snáď jediný autor na tomto webe, ktorého články sú na úrovni, obsažné a zaujímavé. :yes:
olcit nepoznam... ale oltcit mi uz nieco hovori ;-) .... babkin brat ho mal ( mal aj žuka .. dnes uz veterana dodavku )... tiez sme sa svojho casu ako deti s nim parkrat previezli... ale tusim to bol len trojdverak ... pamatam ako som sa dozadu musel nasukat.... ale najviac mam v pamati ten jednoramenny volant... vzdy som sa bal ze ci sa nejak nezlomi >:D ... boze kdeze uz su tieto "prazdninove casy" u starkych...
Tedy žádný krasavec to určitě nebyl, ale na druhou stranu citroënovského stylu to auto mělo na rozdávání. Původní palubka byla fakt pekelná, modernizovaná verze působila mnohem lépe. Šíleně lacině vypadaly také ty lány ničím nekrytého plechu na dveřích a sloupcích.... O příšernosti jménem Oltcit snad ani není třeba hovořit. Každopádně další velká poklona za velmi podrobný a precizní článek s hromadou fotodokumentace! :-):yes::yes::yes:
Oltcit bol jednou z najzaujímavejších konštrukcií tej doby. Prvé, čisto francúzske kusy boli kvalitné a jazdili skvele. Bola to aj zásluha nízko položeného motora (čo na druhú stranu predražovalo servis). Vzadu síce ostala stará tuhá náprava, ale zato mala kotúčové brzdy, vpredu bol tuším lichobežník a brzdové kotúče vnútri, až pri diferáku... A tuším to bolo posledné európske osobné auto, ktoré malo výhradne vzduchom chladené motory, na začiatku dokonca len dvojvalec.
Autá vyrobené pod dohľadom Francúzov a zväčša z francúzskych dielov boli taktiež v slušnej kvalite, ale odkedy francúzsky materiál nahradili domácim a výroba ostala v réžii Rumunov, šlo to totálne dolu vodou. Lepili to z toho, čo prišlo pod ruku a ako prišlo. kľukovka, po 30 tisíc km zodratá o milimeter a Oltcit sunúci sa do servisu s hrmotom tanku bol dosť typický. Ale kto sa riadne staral a včas menil opotrebované diely, tomu slúžil - na vonkajšie rozmery ponúkal nebývale priestornú kabínu s vynikajúcim výhľadom na všetky strany. Celkovo však bol sklamaním, bol lacnejší ako Favorit, ale svojim majiteľom narobil dosť starostí.
Uznávám velmi skladný tvar kufru s dobrou přístupností, ale s tou prostorností kabiny to bylo pochybné - když si za volant sedl jen trochu vyšší řidič, jeho opěradlo se dotýkalo předního okraje zadního sedáku. Proto se v Česku Oltcitu říkalo "auto pro beznohé". Hrozná byla nejen kvalita (motory odcházely jak na běžicím pásu), ale i spotřeba (běžně kolem 9 l/100 km). Nízké těžiště dané plochým motorem je diskutabilní, jelikož to auto mělo výrazně nadprůměrnou světlou výšku. Však se taky v zatáčkách pořádně naklánělo (to ale Favorit taky - uznávám). Jinak Oltcit byl exot i v jiných směrech - jako u jiných Citroënů z té doby (např. CX) se mu směrem nahoru rozšiřovaly A sloupky, zrcátka měl sice v rozích předního okna, ale nikoliv zevnitř seřiditelná, ve světlometech ještě nebyly halogenové žárovky (!), disky kol byly bez krytů příšerné, protože po obvodu neměly žádné odlehčovací otvory, černé nárazníky byly (kromě rohových patek) vyrobeny z kovu (plastové měly jen vozy s luxusnější výbavou atd). Že se takový předraženzý rumunský paskvil v ČSSR zpočátku dobře prodával bylo dáno jen tehdejším zoufale vyhladovělým trhem a rádoby "západním" image. A hlavně, konečně na té komunistické automobilové poušti po letech objevilo něco "nového". Jakmile ale lidi poznali, co je to za poruchový krám, rychle o něj ztratili zájem (bylo to tedy úplně stejné, jako u Dacie 1310).
Ten motor byl naladěn na 98 oktanový benzín. S naším rádoby 95 Suprem, který měl sotva 93 to fakt moc jet nechtělo. Nebyl ale problém ho seřídit na naše podmínky. I tak jel potom velice slušně a kolem 7. Což na tu dobu odpovídalo.
Ale áno, zadné sedadlá sa počítať nedali, ale voči stodváckam to bol skrátka sťahovák.
Spotreba sa odvíjala od "kvality", motory mali do francúzskych ďaleko. Ťažisko nebolo extra nízke, ale auto bolo stabilnejšie, ako by človek od takej vysokej kozy čakal. Nakláňanie sa v zákrutách dovolilo aj mäkšie pérovanie (ostatne neviem, prečo je náklon v zákrutách počítaný medzi také hrozné mínusy, naopak, keď sa karoséria v zátačke trochu nakloní, je to pre posádku príjemnejšie, ako keď drží a odstredivá sila ťa pritlačí na dvere, že máš na rebrách modrinu - a nejazdíme predsa rely, aby malo auto tendenciu odskočiť alebo niečo horšie).
Na Oltcite je najlepšie vidieť, ako nekvalitný materiál a odfláknutá práca odpíšu aj vcelku dobre navrhnuté auto.
No a ešte to hrabalo aj na trojku >:D a Oltcity ešte rady horeli. :-) Poznám dvoch majiteľov, ktorým nezávisle na sebe zhoreli v krátkom čase po sebe :-) bez zjavnej príčiny.