Marko: Budúcnosť Hondy

Soichiro Honda. Človek, ktorého meno sa stalo synonymom pre najväčšieho svetového výrobcu motorov... Pre najväčšieho svetového výrobcu motocyklov... Pre jedného z najlepších výrobcov automobilov... Pre jedného z najvýznamnejších technických inovátorov... Pre jeden z najúspešnejších programov v histórií motoršportu...

Ale je to aj meno autokratického vládcu nad vlastným „impériom“, ktorý napriek genialite, schopnostiam, a láske k motorom dokázal byť k svojim zamestnancom tvrdší ako Enzo Ferrari. Krik „kaminari san (hromového pána)“ pri akomkoľvek neúspechu, či chybe „jeho“ ľudí tak býval väčšinou iba overtúrou k lietajúcim skrutkám. Nachádzajúcim svoj cieľ s príslovečnou japonskou presnosťou.

„Svojský“ osobnostný profil zakladateľa firmy Honda Motor Co. mu pomáhal nielen plniť sny, ale neskôr aj dosahovať výnimočné úspechy. Obzvlášť v pomeroch Japonska ranných 60. rokov, kedy Honda predstavila svoje prvé produkčné auto – roadster S500 (1963). Prudko sa rozvíjajúca ekonomika ostrovného štátu bola v tomto období ovládaná priemyselno-obchodnými skupinami, tzv. keiretsu, takmer bez výnimky prepojenými na japonské vládne kruhy. Ministerstvá zas na oplátku podporovali veľké konglomeráty v snahách o prevzatie menších firiem, a ich následné začlenenie korporátnych štruktúr. Týmto spôsobom bola presadzovaná nielen politika podpory silných, exportne orientovaných značiek, ale i „ospravedlňované“ vývozné reštrikcie voči menším výrobcom.

Nebyť teda tvrdošijnosti a húževnatosti zakladateľa firmy, Honda by dnes bola súčasťou zoznamu zaniknutých japonských značiek, ktoré pozná iba málokto.

Soichiro Honda však dokázal vzdorovať nielen ekonomicko-politickým tlakom, ale zároveň aj úspešne rozvíjať firmu. A to nielen doma, ale i na zámorských trhoch. Pravda, v začiatkoch mu v tomto úsilí pomáhala viac motocyklová divízia, než výroba áut. Európske zastúpenie tak vzniká v Nemecku už v roku 1961, a severoamerická importná organizácia o osem rokov neskôr. Na oboch hlavných zahraničných trhoch však od týchto letopočtov Honda posilovala svoju pozíciu každým rokom. A to nielen počtom predaných vozidiel (jedno-, i dvojstopých), ale aj výstavbou výrobných závodov, či technických a designových stredísk. Z dnešného pohľadu to ale nie je nič výnimočné. To, čo spravilo z Hondy skutočnú legendu, je jej bohatá a úspešná motoršport história.

Je iba málo automobiliek, pre ktoré by bol program účasti v motoristickom športe súčasťou ich pomyselnej DNA. Honda medzi ne bez pochýb patrí. Dokázala to už rok po spustení výroby svojho prvého automobilu. A nebolo to účasťou v nejakom regionálnom šampionáte. Vstúpila rovno do seriálu F1 (ročník 1964). Kto by čakal, že mladá, neskúsená automobilka by sa trápila, tomu nech je odpoveďou prvé víťazstvo hneď v nasledujúcom roku, a konkurencieschopné monoposty v sezónach ´66, ´67, a ´68 (vrátane ďalšieho víťazstva).

Druhá, najslávnejšia éra účasti Hondy v šampionáte F1 (v rozmedzí rokov 1983 – 1992) je spojená s dodávkami motorov teamom Williams, Lotus, a McLaren. Z týchto partnerstiev vzišlo nielen šesť titulov v hodnotení konštruktérov, ale aj 5 titulov majstrov sveta (3x Ayrton Senna, 1x Alain Prost, 1x Nelson Piquet). Na podobnej báze začal o niekoľko rokov neskôr aj aktuálny program Hondy v F1: dodávaním pohonných agregátov teamom B.A.R. a Jordan (2000-2005). „Kruh“ histórie sa uzavrel v roku 2006, odkedy Honda znovu pôsobí v F1 ako plne továrenský team.

Pre Hondu ale nie je závodenie v F1 iba vášňou, spojenou s víťazstvami a marketingovou podporou značky. Dôvod ich účasti vo vrcholnej motoristickej disciplíne je podstatne hlbší. Už od čias Soichira Hondu je závodenie chápané ako podpora bojovnosti a odvahy zamestnancov firmy. Nielen na okruhoch, ale aj pri hľadaní revolučných technických riešení (vrátane mimoautomobilových divízií). Vďaka technikom z programu F1 neskôr vznikali projekty suprešportu NSX, vysokootáčkový motor roadsteru S2000, alebo technológia nastaviteľného časovania ventilov VTEC. Bývalí prezidenti spoločnosti Tadashi Kume a Nobuhiko Kawamoto sú tiež „odchovancami“ oddelenia Honda Racing. A bývalí technici závodného teamu viedli vývojové oddelenia aj v oboch medziobdobiach, kedy kvôli závažným strategickým projektom musela automobilka prerušiť svoju účasť v F1. Bolo to tak v 70. rokoch, kvôli prieniku na americký trh (prostredníctvom naplnenia environmentálneho programu americkej vlády „Clean Air“), ako aj začiatkom 90. rokov, kedy sa všetky kapacity sústredili na vývojové práce hybridných pohonov.

Dnes sa budúcnosť Hondy tvorí v modernej, kilometer dlhej miestnosti technického centra v Tochigi. Oddeleniu pohonov budúcnosti, ktoré sú aktuálnou prioritou automobilky, šéfuje Takeo Kiuchi – nie náhodou bývalý projektový manažér závodného teamu. Práve v týchto priestoroch sa bude napĺňať aj jedna z budúcich veľkých výziev spoločnosti – vývoj sériového auta s technológiou palivových článkov novej generácie (cieľový rok: 2018).

Predchádzajúce riadky nám ukázali nielen to, aký je rozdiel medzi Hondou a inými konkurenčnými značkami (...nakoniec, v Japonsku sa v porovnaní s konkurenčnou Toyotou často hovorí, že Honda je závodný team vyrábajúci autá, zatiaľ čo Toyota je iba výrobcom áut s vlastným závodným teamom), ale predovšetkým objasnili dôvody, pre ktoré „dopadá“ image športovosti aj na jednotlivé modely Hondy. Lepšie povedané, prečo to bez väčších výhrad platilo až donedávna. V poslednom období totiž badať pozvoľný odklon od dlhodobo budovaných pozícií. Vidieť to nielen na ústupe čistokrvných športových modelov (NSX, S2000), ale aj pri masovejších modeloch, kde dostávajú prednosť inovatívne priestrannejšie koncepcie zamerané na rodinu, pred konvenčnejším hatchbackmi.Za takýmto postupom výrobcu je nepochybne záujem presunúť značku do trhového „priestoru“, kde osloví širšie skupiny zákazníkov. Na zmenu pozície by ale dnes jediný dôvod nestačil. Pozvoľný presun Hondy do klasického mainstreamového segmentu očividne súvisí aj s vytváraním priestoru pre globálny nástup prémiového brandu Acura. Ďalším náznakom, že s luxusnou odnožou Hondy sa budú v blízkej budúcnosti diať „veľké veci“ je navýšenie akciového podielu automobilky vo firme Yachio Industry v závere minulého roka. Donedávna „zmluvný“ výrobca minivozidiel triedy „kei“ tak bude odteraz vrámci skupiny Honda Motor zodpovedať aj za ich vývoj. Samotnej Honde sa tak (mimo iné) uvoľňujú technické (a finančné) kapacity na vývoj produktov s vyššou pridanou hodnotou.

Virtuálna prémiová značka Acura bola vytvorená koncernom Honda Motor Co. už v roku 1986, špeciálne pre severoamerický trh. Teda celé tri roky pre konkurenčným Lexusom. Napriek tomu si ale dodnes nedokázala zabezpečiť na tamojšom trhu (aspoň) porovnateľne silnú pozíciu. Je to jednak dôsledok veľmi nejasnej značkovej identity Acury, ale i výsledok nie vždy najšťastnejšej modelovej politiky. Aktuálnym príkladom toho, že Acura momentálne nepatrí medzi úplne bezproblémové aktivity koncernu, je neúspech súčasného modelu RL (v Európe známy ako Legend).

Mnohé by sa ale malo zmeniť už v najbližších rokoch. Acura od roku 2008 vstúpi na domáci, japonský trh, a bude tak nasledovať príklad Lexusu. Napriek tomu, že koncern Honda zároveň s týmto oznámením vydal zamietavú správu o vstupe Acury na európsky trh (v horizonte strednodobej budúcnosti), je zrejmé, že skôr či neskôr sa tak nakoniec stane. Nielen kvôli tomu, aby Acura neprenechala tunajší trh konkurenčným luxusným značkám, ale aj z prestížnych dôvodov: ako globálny prémiový výrobca si nemôže dovoliť dlho ignorovať jednu z významných lokalít. Na takýto krok však bude nutné viac, ako iba „premenovať“ vybrané modely Hondy na Acuru. Tento problém sa už ale bude týkať aj budúcoročného vstupu na japonský trh. Keďže iba ťažko možno predpokladať, že koncern bude ponúkať rovnaké modely pod značkou Acura i Honda, dôjde k postupnému odčleneniu modelového portfólia. Pre Acuru je tak pripravovaná séria samostatných modelov, vrátane nového päťmetrového luxusného sedanu (okolo r.2010), využívajúceho niektoré designové prvky štúdie Acura Advanced Sedan Concept. Vývojové práce na tomto aute urýchlil nielen neúspech aktuálneho modelu na severoamerickom trhu, ale i plánovaný vstup značky na japonský trh.

A prečo sme vrámci budúcej modelovej stratégie Hondy venovali priestor jej relatívne neznámej luxusnej značke? Napríklad preto, že aj keď v Európe jej produkty ešte nejakú dobu neuvidíme, bude priamo vplývať na modelovú skladbu Hondy na tunajších trhoch (...napríklad v prípade nástupcu sedanu Legend) . Ešte dôležitejší dosah ale bude mať na úpravu trhovej pozície celej značky, ktorá sa bude pozvoľna posúvať od športového založenia, smerom k „univerzálnejším“ hodnotám. Tak, aby mohla do budúcnosti vytvoriť pre Acuru jasnejší trhový priestor...

Honda „Supermini“

V septembri / září 2007 bude na japonskom trhu predstavená nová generácia mini-modelu kategórie „kei“, s tradičným menom Life. Tak ako doteraz, ani táto novinka nebude určená pre exportné trhy. Prvýkrát však bude na jej základe vyvinutý samostatný model, na globálnych trhoch (vrátane európskeho) poziciovaný pod aktuálne najmenším Jazzom. Karosárska koncepcia, ani meno auta poháňaného pravdepodobne 1,0-litrovým motorom zatiaľ nie sú známe. Naopak, rámcový termín uvedenia na európsky trh už poznáme: malo by sa tak stať v priebehu roka 2008.

Honda Jazz

Japonská premiéra nástupcu Hondy Jazz (Fit) je naplánovaná na koniec leta 2007. Tak ako doteraz, aj v prípade nového modelu pôjde o jednopriestorovú päťdverovú koncepciu, rozmermi približne zodpovedajúcimi aktuálnemu autu. Design novinky by však mal akcentovať dynamickejšie línie, vychádzajúce z konceptu W.O.W. (Tokyo Motor Show 2005). V Európe sa nový Jazz prvý krát predstaví pravdepodobne na frankfurtskom autosalóne v septembri / září tohto roka.

Honda City

Malý sedan, technicky vychádzajúci z Jazzu bude v Japonsku nahradený novou generáciou v prvých týždňoch budúceho roka. Na stredo- a východoeurópskych trhoch by sa tak novinka mala objaviť ešte do jesene 2008. Podobne ako súčasný model, aj nové City bude pre uvedené trhy kompletizované v tureckom závode Hondy v Gebze.

Nová generácia malého sedanu, známeho na našich trhoch ako Honda City, sa stane základom aj pre tretí hybridný model značky na severoamerickom trhu. Či sa hybridná Honda City neskôr objaví aj v európskej ponuke značky, nebolo zatiaľ oznámené.

Honda CRX

Na Los Angeles International Auto Show v závere minulého roka mal premiéru koncept subkompaktného coupé Honda Remix. Prekvapenie, avizované už rok pred svojim uvedením, tak „prilialo olej do ohňa“ špekulácií, týkajúcich sa nástupcu legendárneho modelu CRX. Aj keď sa japonská automobilka zároveň s predstavením konceptu poponáhľala s vyhlásením, že ide iba o designové cvičenie, nedá sa vylúčiť, že v nasledujúcich rokoch sa práve na jeho základe znovuzrodí Honda CRX.

Pravdepodobnosť takéhoto postupu zvyšuje aj fakt, že len málo konceptov Hondy bolo doteraz iba “samoučelným“ designovým cvičením, bez viditeľnej väzby na (neskorší) sériový model. Bez ohľadu na všetky doterajšie náznaky, však neexistuje ohľadom nového CRX nijaké oficiálne oznámenie o pripravovanej výrobe, alebo o termíne uvedenia sériovej verzie.

Honda Civic / Civic Hybrid

K novému modelovému radu nižšej strednej triedy nie sú zatiaľ dostupné nijaké oficiálne informácie o významnejších zmenách.

V zahraničnej tlači sa v súvislosti s aktuálnym Civicom objavujú informácie o existencii projektu štvormiestnej cabrio-verzie s pevnou skladacou strechou. Vedenie automobilky však zatiaľ oficiálne nepotvrdilo prípravu podobného modelu, ani termín prípadného uvedenia na trh.

Honda Accord

Nová generácia sedanu strednej triedy bude mať svetovú premiéru na jeseň 2007 (IAA Frankfurt, alebo Tokyo Motor Show). V európskej dealeskej sieti sa však objaví až po novom roku.

Pripravovaný Accord by sa mal filozofiou „Pure Sport Sedan“ vrátiť k športovým koreňom značky. Týkať sa to bude nielen technických parametrov vozidla (vrátane „európskej dostupnosti“ pohonu všetkých kolies SH-AWD, alebo 2,3-litrového turbomotora) , ale aj designového stvárnenia, vychádzajúceho z konceptu Honda Sports 4.

V súvislosti so zameraním nového modelu sa v japonských médiách objavujú informácie, že kombi-verzia (Tourer) vypadne z ponuky bez náhrady. Či sa táto informácia týka aj európskeho trhu, zatiaľ nie je jasné. Ak by sa tak ale nakoniec stalo, nebola by to v modelovej stratégií Hondy nijaká novinka. Accord bez verzie kombi pôsobil na európskom trhu už v priebehu 90. rokov.

Na detroitskom autosalóne v januári / lednu 2007 mal premiéru koncept „severoamerického“ Accordu vo verzií Coupé. V tejto súvislosti treba pripomenúť nielen to, že „americký“ Accord designovo a rozmerovo nezodpovedá európskemu modelu, ale i to, že sériový Accord Coupé nebude ani v nasledujúcej generácií dostupný mimo amerického trhu.

Honda Legend

Aktuálny model zatiaľ nečakajú nijaké významnejšie zmeny.

Honda S2000

Rok 2007 je v živote aktuálneho modelu S2000 posledným. Športový roadster naviac nedostane nijakého priameho nástupcu.

Ešte pred definitívnym ukončením výroby na jar 2008 môže byť ale predstavená (pravdepodobne iba pre japonský trh) limitovaná séria špičkového modelu Type R. Vyššie výkony nebudú dosahované zástavbou silnejšej pohonnej jednotky, ale vďaka odľahčenej konštrukcii karosérie. Či sa „finálna“ Honda S2000 Type R skutočne objaví, vedenie automobilky zatiaľ oficiálne nepotvrdilo.

Po skončení výroby modelu S2000 nebude v ponuke Hondy nijaký finančne dostupnejší športový model. Vedenie automobilky si tento fakt uvedomuje a pracuje na niekoľkých možných riešeniach uvedeného problému. V aktuálnom štádiu posudzovania by mali byť dva favorizované projekty: 4-miestny coupé-cabariolet, alebo malý dvojmiestny roadster.

Honda „Coupé-Cabrio“

Prvou zo zvažovaných náhrad za chýbajúci športový model je luxusný 4-miestny cabriolet s pevnou skladacou strechou. Auto koncepcie GT by ale bolo v prípade svojho uvedenia predávané prostredníctvom prémiovej značky Acura. Keďže luxusný brand zatiaľ nebude dostupný na tunajších trhoch, nie je isté, či by sa podobný model predával aj v Európe (od značkou „Honda“).

Honda „A-Roadster“

Druhá možnosť sa približuje definícií nástupcu S2000 viac. V tomto prípade by malo ísť o dvojmiestny roadster, veľkostne i koncepciou zodpovedajúci konkurenčnej Mazde MX-5. Čiastočne tak dochádza k oživeniu projektu, ktorý bol v japonských odborných médiách v minulých rokoch avizovaný v podobe modelu „S1600“.

Momentálne nie je jasné, aký model „nahradí“ roadster S2000 v športovej palete japonskej automobilky, ani to, kedy by sa tak malo stať. Jasnejšie v tejto otázke by mohol urobiť jeden konceptov Hondy, pripravovaných na domáci tokijsky autosalón na október / říjen 2007.

Honda „Super-GT“

Pôvodný plán nahradiť supešport NSX autom rovnakého zamerania vedenie značky Honda zamietlo. Ukončený tak bol aj vývojový program na základe konceptu HSC.

Namiesto drahého, komerčne nevýhodného superšportu s motorom uprostred, pripravuje Honda 2+2 miestne vysokovýkonné coupé GT (alias projekt „XGA“). Predobrazom základných tvarov novinky je štúdia Acura Advanced Sports Car Concept (ASC) z detroitského autosalónu 2007. Ďalšia vývojová fáza auta, tentokrát už v detailnejšom stvárnení blízkom sériovému produktu, bude predstavená na jesennej Tokyo Motor Show. Sériové auto sa predstaví v priebehu roka 2008, s „európskym“ začiatkom predaja pravdepodobne až od nasledujúceho roka.

Po dlhom období dohadov ohľadom použitej techniky sa vyjasňujú aj tieto otázky. Zadnú nápravu pripravovaného GT by mal poháňať vpredu uložený, desaťvalcový motor s objemom okolo 5,0-litra.

Honda FR-V

V priebehu roka 2007 možno očakávať malý facelift.

Honda CR-V

Zatiaľ nie sú dostupné nijaké informácie o významnejších zmenách.

Honda je prakticky jediná (väčšia) japonská automobilka, ktorá nie je na európskom trhu zastúpená veľkým modelom kategórie SUV / SAV. Tento stav by sa mohol zmeniť po tom, čo americká divízia oznámila, že nástupca modelu Pilot (od 2009) opustí koncepciu klasického SUV, a bude navrhnutý v štýle moderného crossover-SAV. Nie je tak vylúčené, že konkurent Mazdy CX-7, využívajúci systém pohonu všetkých kolies SH-AWD, ako aj vznetové pohonné jednotky, by sa po roku 2010 mohol objaviť aj v európskej ponuke Hondy.

(Poznámka: Prehľad je venovaný iba modelom, ktoré sú / môžu byť určené pre európsky trh. Neobsahuje všetky novinky pripravované pre domáci, japonský trh, resp. severoamerický trh.)