Marko: Budúcnosť Mazdy bez Fordu

A jej vysvetlenie je prozaické. Predchodca dnešnej firmy, Toyo Cork Kogyo, Co. Ltd., vyrábajúci časti priemyselných strojov, sa už v roku 1931 rozhodol zapojiť do výroby motorových vozidiel. Prvým produktom firmy sa tak stala motorová rikša Mazda-Go. Začínajúca automobilka by sa nepochybne ešte v priebehu 30. rokov prepracovala aj k výrobe konvenčných áut, nebyť rozhodnutia vtedajších vládnych špičiek Japonska, ktoré poctili spoločnosť Toyo Kogyo zbrojárskou výrobou v záujme budúcej expanzívnej politiky v Tichomorí. Tá sa nakoniec zmenila vrámci 2. svetovej vojny na pacifický ozbrojený konflikt Japonska a USA. A práve vďaka výrobným závodom Toyo Kogyo sa v tomto období stalo ich domovské mesto častým terčom náletov amerických bombardérov. Ako hlavný dôvod poslúžili aj pre výber cieľového mesta, pri plánovaní bombového útoku zo 6.8.1945. V tento deň boli z máp vymazané nielen výrobné závody firmy, a celé mesto, ale skončili aj militaristické ambície Japonska. V jeho reáliách tak nenájdeme inú známu spoločnosť, ktorej osud (v zlom, i v dobrom) by bol tak úzko previazaný s osudom celej krajiny.

Japonský Fénix

Atómový útok na Hirošimu tak mohol spôsobiť, že slovo Mazda by upadlo do zabudnutia, ako ojedinelý predvojnový pokus vybudovať v Japonsku ďalšiu automobilku. Lenže vývoj bol (našťastie) iný. Minulosť a začiatky firmy, ktoré boli zo sveta „vymazané“ predchádzajúcimi udalosťami, sa začali v povojnových rokoch písať nanovo. Ruku v ruke s Hirošimou doslova vstávali z popola aj výrobné závody spoločnosti Toyo Kogyo. V roku 1960 sa tak predstavil nový automobil opäť nesúci meno najvyššieho boha zoroastrianistického náboženstva – Mazda (R360). Ďalší rozvoj automobilky už kopíroval povojnový japonský hospodársky zázrak.

V živote Mazdy sa však našli aj špecifické okamžiky, ktoré viac, alebo menej odlišovali firmu od domácej konkurencie. Patrí k nim napríklad vstup na európske trhy v roku 1967, alebo nákup licencie na Wankelov rotačný motor od nemeckej spoločnosti NSU. Mazda ho prvýkrát použila v legendárnom športovom coupé Cosmo Sport 110S (1967), a prostredníctvom modelového radu RX pokračuje ako jediný výrobca v jeho vývoji (a sériovom) uplatnení až dodnes.

Vráťme sa ale ešte do 70. rokov, kedy sa začalo odvíjať partnerstvo, ktoré neskôr zohralo v živote japonskej automobilky kľúčovú úlohu. V tomto období sa vedenie Mazdy rozhodlo vybrať sa na japonské pomery neobvyklou cestou. Zatiaľ čo domáci konkurenti posilovali svoje trhové pozície doma aj v zámorí vlastnými silami, Mazda nadviazala spoluprácu s koncernom Ford. Toto partnerstvo vyústilo v priebehu 70. a 80 rokov k odpredaju minoritného, 15%-ného podielu Mazdy americkému koncernu. V priebehu oboch dekád sa aj vďaka spomenutej spolupráci darilo hirošimskej automobilke kontinuálne rásť, a na prelome 80. a 90. rokov bola vo vrcholnej forme, nielen čo sa týka ekonomických ukazovateľov, ale aj šírky modelovej ponuky. Dokonca bol spustený projekt uvedenia vlastnej virtuálnej luxusnej značky Amati, ktorá mala na americkom trhu konkurovať podobne zmeraným bradom Acura, Lexus, a Infiniti. Projekt bol ale nakoniec zastavený tesne pred prestavením prvého auta novej značky (s čiastočnou náhradou v podobe série japonských modelov obchodnej značky Mazda efini). Tento krok akoby predznamenával ťažké roky, ktoré Mazdu čakali v poslednom desaťročí 20. storočia. Postupná strata smerovania firmy, rozpad koherentnosti, a zastarávanie modelového portfólia vyústili do stratovosti a pozvoľného úpadku firmy.

Riešenie krízy priniesol znovu až Ford, keď v roku 1996 zvýšil svoj majetkový podiel na 33,4 %, čím podľa japonských účtovných štandardov Mazdu ovládol. S následnými reštrukturalizačnými opatreniami je spojené meno prvého nejaponského šéfa Mazdy – Marka Fieldsa, alebo mená produktového šéfa Josepha Bakaja a bývalého šéfdizajnéra Moraya Calluma. Revitalizácia japonskej značky prostredníctvom novej filozofie „Zoom-Zoom“ dokázala vrátiť Mazde nielen jasnú identitu, ale nakoniec vyústila aj do pomerne paradoxnej situácie: ešte nedávno problematická akvizícia Fordu je dnes najzdravšou značkou amerického koncernu, zápasiaceho s existenčnými ťažkosťami.

Pohľad za oponu

Vývoj v posledných mesiacoch však ukazuje, že aj keď v dobrej kondícií, Mazda už zrejme nebude dlho patriť do portfólia značiek automobilky Ford. Americké impérium sa totiž pod tlakom viacerých nepriaznivých okolností postupne rozpadá, a vlastnícka erózia nakoniec zasiahne aj japonskú firmu. Ford tak pripravuje odpredaj 20 % akcií a v blízkej budúcnosti mu tak v Mazde ostane len minoritný 13,4%-ný podiel. Polovicu z ponúkaného balíka je pripravená odkúpiť späť japonská automobilka. Ďalších 10 % má byť rozdelených medzi päť japonských poisťovní, obchodné spoločnosti Sumitomo a Itochu, nemenovanú oceliareň a výrobcu autodielov Denso (majetkovo prepojeného s konkurenčnou Toyotou).

Novonadobudnutá samostatnosť relatívne malej Mazdy sa tak skôr alebo neskôr stane výzvou pre jej manažment, resp. nového strategického partnera. To už ale trochu predbiehame vývoj.

Ešte predtým však čakajú japonskú automobilku zmeny, ktoré budú dôležité pre jej verejný obraz. Po desiatich rokoch dizajnovej filozofie Zoom-Zoom pripravuje totiž Mazda zmenu štylistiky svojich modelov. Nové línie sledujúce filozofiu Nagare (resp. v reči dizajnérov japonskej značky označovanú aj ako Flow) sa prvýkrát predstavili na rovnomennom concepte v roku 2006. Odvtedy sú budúce tvary ďalej rozpracovávané pod dohľadom nového šéfdizajnéra značky Laurensa van den Ackera na sérií výstavných conceptov rôznych kategórií vozidiel. Na prelome desaťročia by ale mali v definitívnej forme opustiť výstavné rampy autosalónov a presunúť sa na karosérie sériových modelov.

Mazda1

Jedna z prvých noviniek navrhnutá v dizajnovom štýle Nagare má prísť na svetové trhy v roku 2010. Bude ňou trojdverový minivozidlo s označením Mazda1, ktorého predobraz sme videli na ženevskom autosalóne v podobe conceptu Kiyora.

Mazda2

Mazdu2 zatiaľ nečakajú nijaké výraznejšie zmeny.

Mazda3

Po tom ako boli uvoľnené prvé snímky novej generácie sedanu Mazda3 už čakáme len na jej výstavnú premiéru na losangeleskom autosalóne v novembri / listopadu 2008. Práve tu by sa popri sedane mala predstaviť aj v Európe populárnejšia karosárska verzia hatchback.

Okrem evolúcie známych tvarov dôjde vrámci generačnej výmeny aj k zmene v ponuke motorov. Špičková verzia Mazdy3, doteraz poháňaná 2,3-litrovým motorom bude v druhej generácií osadená novým 2,5-litrovým motorom známym už z väčšej Mazdy6.

Mazda5

Nová generácia stredne veľkého MPV je na trhu očakávaná v roku 2011.

Mazda6

Pre novinku v ponuke Mazdy zatiaľ nie sú pripravované nijaké významnejšie zmeny.

Mazda MX-5

Kultový roadster (a dnes aj coupé-cabrio) čakajú po prelome desaťročí veľké zmeny. Tie by mali prísť s uvedením novej, v poradí už štvrtej generácie v roku 2012. Ako potvrdil šéfdizajnér Mazdy Laurens van den Acker, budúcu MX-5 čaká radikálna zmena tvarov. Výrazne agresívnejšie línie malého roadsteru by však nemali zatlačiť do úzadia jeho doterajší charakter.

Mazda „MX-Coupé“

Vedenie automobilky niekoľkokrát verejne naznačilo, že zvažuje vývoj nového coupé, ktoré by vyplnilo ponuku medzi modelmi MX-5 a RX. Jeho príchod ale pravdepodobne nemožno očakávať skôr ako okolo roku 2012, kedy sa predstaví nová Mazda MX-5, ktorej upravené mechanické skupiny by sa stali základom aj pre podobný model.

Mazda RX

Podľa správ väčšiny japonských odborných magazínov sa nástupca aktuálneho 2+2-dverového coupé vráti v roku 2010 ku konvenčnej 2-dverovej koncepcií. Presné označenie novinky, dizajnovo vychádzajúcej z tvarov conceptu Taiki však ostáva tajomstvom. Nemožno tak vylúčiť, že bude pokračovať v línií označovania názvom RX-9, ani to, že sa vráti k staronovému RX-7.

Naopak, jasné je, že v konštrukcií wankelového motora Renesis dôjde k zmenám. Nová pohonná jednotka s označením Rotary Engine 16X bude mať objem zväčšený na 1,6-litra, s cieľom dosiahnuť nielen vyšší výkon, ale predovšetkým znížiť vibrácie.

Motor Renesis2 je od začiatku vyvíjaný aj s ohľadom na použitie alternatívneho, vodíkového pohonu. Budúca vlajková loď Mazdy na poli športových áut tak bude dostupná aj s touto technológiou, ale jej predaj mimo domáceho japonského trhu je (aspoň spočiatku) nepravdepodobný.

Mazda „CX-5“

V prvej polovici tohto desaťročia bola Mazda zastúpená v segmente stredne veľkých SUV modelom Tribute. Sesterské auto Fordu Maverick (v USA Escape) bolo ale postavené predovšetkým s ohľadom na potreby amerického trhu, takže v Európe nikdy nedosahovalo väčších predajných úspechov. Z tohto dôvodu sa vedenie značky rozhodlo neuviesť na tunajšie trhy druhú generáciu stredného SUV.

Utilitárny model Tribute by na starom kontinente mal v horizonte prelomu desaťročia nahradiť športovejšie tvarovaný, kompaktný crossover–SAV podľa vzoru väčšej Mazdy CX-7. Predobrazom niektorých dizajnových línií nového modelu „CX-5“ by mohol byť nedávny concept Kazamai, predstavený na moskovskom autosalóne.

Mazda CX-7

Veľký crossover v ponuke Mazdy čaká v roku 2009 prvá modernizácia. Tá sa však nebude týkať dizajnu, ale zmien v ponuke motorov. Súčasnú pohonnú jednotku s objem 2,3-litra nahradí modernejší agregát 2,5 a ako alternatíva sa objaví aj vznetová pohonná jednotka, ktorá na európskych trhoch výrazne chýbala. Mazdu CX-7 tak bude možné dostať aj s 2,2-litrovým dieselom so spoločného vývoja automobiliek Ford a PSA.