Marko: Budúcnosť Suzuki

A v budúcnosti automobilky z Hamamatsu nájdeme dostatok dôvodov na to, aby bola prebiehajúca zmena zavŕšená úspešne.

Začiatky firmy siahajú do roku 1909 kedy Michio Suzuki založil spoločnosť na výrobu tkacích strojov. Tie ostali jedinou výrobnou náplňou v priebehu celej prvej polovice 20. storočia. Niežeby sa malá firma nezačala obzerať po perspektívnejšej výrobnej náplni už v tomto období, ale prototypovú výrobu prvých automobilov v rozmedzí rokov 1937 – 1939 zastavili vtedajšie udalosti. Tak ako mnohé iné japonské automobilky, aj Suzuki zasiahlo direktívne rozhodnutie Ministerstva vojny, ktoré nepovažovalo výrobu civilných vozidiel zlučiteľnú s potrebami „vojnovej ekonomiky“. Suzuki sa tak muselo vrátiť k pôvodnej výrobe, a zotrvalo pri nej aj bezprostredne po skončení vojny.

Kolaps medzinárodných trhov s bavlnou (1951) naznačil japonskému výrobcovi stavov reálnosť existenčných rizík, a tak opäť vyvstala potreba diverzifikácie výroby. V dôsledku toho, druhýkrát v histórií spoločnosti, padlo rozhodnutie zamerať sa na výrobu vozidiel. Od roku 1952 Suzuki začína predávať bicykel „Power-Free“ s prídavným spaľovacím motorom, ktorý sa stal základom prieniku značky medzi rešpektovaných svetových výrobcov motoriek. Na základe komerčného úspechu tohto modelu sa firma rozhodla rozšíriť svoje aktivity aj do segmentu dvojstopých vozidiel. V roku 1955 tak uvádza na japonskom trhu svoj prvý sériový automobil Suzulight. Auto s obsahom valcov 360 cm³ „zaknihovalo“ nielen fenomenálny predajný úspech, ale hlavne predznamenalo budúcu orientáciu novej automobilky. A práve zameranie na minivozidlá, spolu s neochotou japonskej vlády podporovať export malovýrobcu, sa stali hlavnými dôvodmi prečo (na rozdiel od motocyklov) ostali automobily Suzuki v nasledujúcich desaťročiach určené len pre domácich zákazníkov.

Zlom v „živote“ automobilky nastal až v roku 1979, s uvedením série áut v Severnej Amerike a Európe. Skromné začiatky na exportných trhoch v podobe troch malých modelov (Alto, Swift, LJ resp. SJ / Samurai) však boli poznačené chybnou stratégiou vstupu na americký trh, ktorá ovplyvnila exportné pozície značky na nasledujúcich bezmála 20 rokov. Najzávažnejším pochybením sa ukázala byť forma spolupráce s koncernom General Motors (GM), ktorý bol manažérmi Suzuki zvolený ako partner pre vstup na severoamerické trhy. Súčasťou kooperačnej zmluvy totiž bola aj dohoda o predaji vybraných modelov Suzuki vrámci portfólia domácich brandov koncernu GM. Kľúčové modely Swift, resp. Vitara, tak v priebehu 80. a 90. rokov síce rozšírili ponuku GM (nie príliš úspešne) ako Chevrolet Sprint, Pontiac Firefly, Geo Metro, resp. Geo Tracker, ale zároveň aj negatívne poznačili predaje japonských originálov. A Suzuki, vzhľadom na svoje zameranie, neponúkalo okrem oboch „menších“ modelov nijaký veľký sedan (resp. SUV), ktorý by zodpovedal „normám“ amerického trhu.

Straty vygenerované kanibalizáciou amerických „klonov“ na pôvodných modeloch Suzuki sa tak nakoniec premietli do spomaleného napredovania značky. Situácií nepomohli ani opakované neúspešné pokusy presadiť sa v nižšej strednej triede, alebo extrémne dlhý modelový cyklus pôvodného Swiftu.

Nepriaznivá situácia sa začala meniť až výraznejším akcionárskym vstupom GM do štruktúr Suzuki Motor (v dvoch fázach: 1998 a 2001), vrámci ktorého americký koncern získal kontrolu nad 20,4 % akcií japonskej automobilky. Súčasťou spoločnej stratégie bol nielen projekt „svetového“ auta Suzuki Ignis (v ázijsko-pacifickom regióne ako Chevrolet / Holden Cruze), spoločný majetkový vstup do kórejského Daewoo Motor & Technology, ale aj rozšírenie ponuky „amerických“ Suzuki o väčšie, pre tamojší trh atraktívnejšie modely. Na prelome tisícročí však bola vypracovaná aj nová stratégia zameraná na modelovú ofenzívu noviniek, zacielených prevažne do tried crossoverov a SUV. Suzuki sa tak rozhodlo „kráčať“ podobnou cestou akú zvolil konkurenčný Nissan.

Aj napriek tomu, že novovytýčená stratégia zatiaľ funguje, Suzuki Motor ostáva aj naďalej relatívne malou automobilkou. A ako taká si aj podľa slov marketingového riaditeľa pre zámorské trhy, Hirotaka Ono-a, nemôže dovoliť vlastnými kapacitami vyvinúť množstvo modelov, aké má aktuálne v ponuke. Tento problém je preto projekt od projektu riešený prostredníctvom partnerstiev z inými výrobcami. Okrem dlhodobej spolupráce s koncernom General Motors (ktorý nakoniec musel v roku 2006 v dôsledku vlastných finančných problémov znížiť majetkový podiel v Suzuki z 20,4 % na 3 %), tak v súčasnosti vývojovo-výrobne spolupracuje aj s talianskym Fiatom, alebo domácimi konkurentmi Nissan a Mazda.

Suzuki „Alto“

Svetová premiéra nového základného modelu automobilky je naplánovaná na koniec roka 2008. Na rozdiel od svojho „low-end“ predchodcu by malo ísť o hodnotnejšie auto, vyznačujúce sa dynamickejšími líniami karosérie. Spolu so sesterským Nissanom bude zbiehať z výrobných pásov indického závodu automobilky Suzuki (Maruti). Predaj v Európe začne na jar 2009.

Suzuki Swift

Nová generácia Swiftu je predbežne naplánovaná až na rok 2011. Okrem základnej karosárskej verzie (3-, resp. 5-dverový hatchback) bude obsahovať aj model coupé-cabrio, s pevnou skladacou strechou. Ešte predtým ale bude aktuálny model podrobený faceliftu.

Suzuki „Splash“

V Európe medzičasom neponúkaný model Wagon R+ dostane onedlho väčšieho, a dynamickejšie tvarovaného nástupcu. Auto vychádzajúce z konceptu Suzuki Splash, by malo byť podľa predstaviteľov značky priestrannejšie ako Fiat Panda. Novinka bude tak ako doteraz ponúkaná aj v značkovej verzií Opel (nástupca modelu Agila). Premiéra sériového auta je naplánovaná na ženevský autosalón 2008, ale v prototypovej podobe by sa mohla ukázať už v septembri / září tohto roku na IAA vo Frankfurte.

Suzuki Ignis

Aktuálny Ignis je spoločným projektom automobilky Suzuki a koncernu General Motors. Po odpredaji väčšiny podielu, ktorý GM vlastnil v japonskej značke, už tento projekt zrejme nebude ďalej pokračovať. Ignis tak po skončení svojho modelového cyklu nedostane priameho nástupcu. Čiastočne by mal byť nahradený malým priestranným modelom „Splash“ (viď vyššie).

Suzuki SX4

Po predstavení základnej verzie, 5-dverového crossoveru, mala na práve skončenom ženevskom autosalóne svoju európsku premiéru aj verzia sedan. Základná ponuka modelu SX4 je tak kompletná.

V závere roka 2007 sa na tratiach svetového šampionátu WRC objaví továrenský špeciál SX4 WRC. V súvislosti s motoršport-programom automobilky sa v rovnakom termíne predstaví v Japonsku aj ekvivalentná sériová verzia SX4 Turbo, konkurujúca Impreze WRX STI, alebo Lanceru Evolution X. Či sa špičkový model dostane neskôr aj na európsky trh nie je zrejmé.

Suzuki Liana

Na vybraných európskych trhoch je stále v predaji 5-dverová crossover verzia Liany. Táto situácia ale bude trvať najneskôr do roku 2008, kedy auto definitívne, a bez priamej náhrady, z ponuky vypadne. Modelový rad Liana tak bude čiastočne nahradený menším SX4, resp. pripravovaným väčším modelom segmentu D (viď. nižšie)

Suzuki „D-crossover“

Na frankfurtskom autosalóne v roku 2009 bude mať premiéru nové Suzuki strednej triedy. Podľa správ z automobilky by malo ísť o crossover, kombinujúci prvky kombi a SAV. Pôjde teda o podobnú koncepciu, akú môžeme vidieť o viac než triedu nižšie na modelovom rade SX4. V prípade nového, zatiaľ bezmenného auta nie je vylúčená ani konvenčnejšia verzia sedan.

Suzuki Jimny

Malý off-road je aktuálne jediným modelom vo svojej kategórií. Žiadny iný výrobca k nemu momentálne neponúka alternatívu. Táto skutočnosť, spolu s faktom, že auto je určené špecifickej klientele, nevytvára tlak na rýchle generačné striedanie. A tak tomu bude aj v prípade aktuálnej generácie. Nástupca modelu Jimny, oživujúci hodnoty predchodcov SJ a Samurai, bude mať premiéru až v roku 2011.

Suzuki Grand Vitara

Momentálne nie sú k dispozícií informácie o významnejších zmenách. Nástupca aktuálneho modelu je očakávaný najskôr v roku 2011.

V európskej ponuke značky Suzuki by sa v blízkej, či vzdialenejšej budúcnosti mohli objaviť aj ďalšie dva modely. Prvým je veľké „americké“ SUV XL-7, ktoré je ale postavené na tamojšej platforme koncernu GM, a poháňané výlučne „benzínovým“ 3,5-litrom. Tieto parametre však vážne komplikujú úspešný vstup auta na tunajšie trhy. Bez ohľadu na to ale existuje po Suzuki XL-7 dopyt, takže jeho prípadný dovoz v malých sériách nie je vylúčený. To, či sa tak nakoniec stane (a ak áno, kedy k tomu dôjde) bude závisieť hlavne od zhodnotenia veľkosti potencionálneho trhu.

Druhým autom, ktoré by sa v budúcnosti mohlo objaviť je vozidlo kategórie MPV. Vedenie značky si síce uvedomuje, že automobil podobný konceptu Suzuki PX (Tokyo Motor Show 2005) momentálne v ponuke chýba, ale zároveň dodáva, že v tejto chvíli nemajú k dispozícií vývojové a finančné kapacity pre uvedenie takéhoto modelu. V najbližšej budúcnosti ale možno očakávať sériu ďalších konceptov, ktoré budú udržiavať záujem verejnosti, až do termínu uvedenia sériovej verzie kompaktného MPV. K tomu by malo podľa predbežných plánov dôjsť v polovici budúcej dekády.

(Poznámka: Prehľad je venovaný iba modelom, ktoré sú / môžu byť určené pre európsky trh. Neobsahuje všetky novinky pripravované pre domáci, japonský trh, resp. severoamerický trh.)