Jaké.auto Informace o autech podle značky a modelu

Marko: Honda – exotické alternatívy

M M
Diskuze (65)
Honda – najmladšia spomedzi tradičných japonských automobiliek. A z pohľadu výroby a predajov, druhá najväčšia na domácom trhu.

Aj keď je Honda známa ako najväčší svetový výrobca spaľovacích motorov, značka motocyklov, alebo koncern, ktorého aktivity dnes siahajú od drobnej mechanizácie až po robotiku a letecký priemysel, my sa zameriame na jej automobilovú tvár.

Éra Soichira Hondu

Formálny vznik prvej spoločnosti, nesúcej meno Honda je datovaný do roku 1946. Skutočná história firmy je ale cez aktivity jej zakladateľa Soichira Hondu o niečo dlhšia. Mladý, cieľavedomý inžinier už v predvojnovom období vypracoval návrh motora, výroby ktorého sa mala ujať Toyota. Prvý návrh však bol zamietnutý a tak si na produkciu výrazne prepracovanej verzie musel Soichiro Honda počkať ešte niekoľko rokov. Súbežne s tým však bol u Toyoty poverený aj vedením celého projektu výroby pohonných agregátov.

Po skončení vojny sa Honda rozhodol opustiť kariéru zamestnanca Toyoty a založil si vlastnú konštrukčnú kanceláriu Honda Research Technology Institute (1946). To už mal ale za sebou výrobu niekoľkých verzií malolitrážnych motorov, ktoré slúžili ako pomocný pohon bicyklov. Ich produkciou v podobe vrcholnej vývojovej verzie A sa zaoberal až do roku 1948. V nasledujúcom roku ale prišlo logické vyústenie, ktorým bola vlastná konštrukcia motocyklu Dream-D. Jeho výroba naviac začala pod krídlami novozaloženej spoločnosti Honda Motor Co., Ltd.

Ambície Soichira Hondu ale nekončili pri motorkách. Tie sa stali len odrazovým mostíkom k výrobe náročnejšieho produktu, akým bol automobil. Na otvorenie tejto etapy si ale musel počkať až do roku 1962, kedy vznikol prvý prototyp roadsteru S360. Auto sa síce v prvotnej podobe do výroby nedostalo, ale o rok neskôr bola spustená produkcia silnejšej verzie S500. To sa už ale štyri mesiace vyrábal prvý sériový automobil so značkou Honda – ľahký pick-up T360.

Aktivity Soichira Hondu sa ale stupňovali ďalej. Necelý rok po uvedení prvých sériových modelov urobil trúfalý krok v podobe vstupu do seriálu F1 s monopostom vlastnej konštrukcie. Pomerne úspešné pôsobenie v šampionáte bolo ale náhle prerušené v roku 1968.

Záver 60. rokov totiž priniesol pre automobilku Honda ťažké obdobie. Konsolidačná vlna v japonskom priemysle a zásahy štátnych úradníkov MITI sa začali dotýkať aj automobilovej divízie spoločnosti Honda. Vzhľadom k tomu, že v prípade impéria Soichira Hondu išlo o čisto súkromný podnik bez napojenia na priemyselné štruktúry keiretsu, na automobilku začal byť vyvíjaný silný tlak, ktorý mal viesť až k strate jej samostatnosti. Vedenie spoločnosti sa tak muselo nielen postaviť do otvorenej opozície voči vôli mocnejších kapitánov priemyslu a štátu, ale predovšetkým nájsť spôsob ako prežiť.

Cesta k zachovaniu automobilovej výroby tak viedla cez ukončenie všetkých aktivít, ktoré neboli nevyhnutne potrebné pre kľúčový faktor prežitia firmy. Tým sa stal jej rast, ktorý mal byť dosiahnuteľný prostredníctvom exportnej expanzie na zámorských trhoch. A to predovšetkým v USA a západnej Európe. V oboch lokalitách už v tom čase síce operovali importérske spoločnosti, tie však boli zamerané na dovoz a predaj motocyklov. Od 70. rokov k nim tak začali pribúdať aj dvojstopé vozidlá. Automobily Honda si však na úspech v zahraničí museli počkať ďalších desať rokov.

80. roky sa pre Hondu stali v zámorí obdobím intenzívneho rastu. Nielen v podobe komerčného úspechu legendárneho kompaktu Civic , alebo viac ako úspešného návratu do seriálu F1, ale hlavne vďaka budovaniu výrobných a vývojových základní mimo územia Japonska. Honda nakoniec do mozaiky úspechov pridala v roku 1986 aj druhú koncernovú značku Acura, ktorá mala na severoamerickom trhu osloviť náročnejšiu klientelu.

Zatiaľ posledná etapa v histórií firmy sa začala písať po smrti jej zakladateľa v roku 1991. Aj keď odkaz Soichira Hondu o spoločnosti, tradične ťažiacej technický pokrok z vývojových programov naviazaných na vrcholový motoristický šport prežil striedanie tisícročí, nové výzvy nútia jeho nasledovníkov meniť túto paradigmu.

V posledných rokoch sme tak svedkami ústupu značky z okruhov, ale aj citeľnej prestavby modelového portfólia. To všetko v záujem novej hlavnej úlohy, ktorou je hľadanie najperspektívnejšej koncepcie alternatívneho pohonu.

Alternatívne pohony

Podobne ako väčšina japonských automobiliek, aj Honda už dlhšiu dobu pracuje na vývoji a komerčnom uvedení alternatívnych pohonov. A od svojich domácich konkurentov sa v tomto smere pomerne výrazne líši.

Inžinieri vo vývojovom centre Toichigi sa totiž zatiaľ nevenujú vývoju tzv. full-hybridov, aké používa konkurenčná Toyota, ani príprave elektromobilov dobíjateľných zo siete. Naopak, cesta podľa nich vedie cez tzv. mild-hybridy a elektromobily poháňané palivovými článkami.

Technika tzv. mild-hybridov IMA (Integrated Motor Assist) je v podaní Hondy vyvíjaná už viac ako 10 rokov a dnes je štandardne dostupná v trojici modelov dolnej a nižšej strednej triedy. Pracuje na princípe elektromotora umiestneného medzi spaľovacím agregátom a prevodovkou, ktorý v prípade potreby poskytuje podporu konvenčnému motoru. Spätné dobíjanie elektromotora je realizované prostredníctvom rekuperácie kinetickej energie, ukladajúcej sa v sústave špeciálnych batérií.

Systém IMA je, a ostane dostupný len v rozmerovo menších kategóriách vozidiel, určených predovšetkým do mestskej prevádzky. U väčších modelov a na dlhšie vzdialenosti nemá jeho uplatnenie praktický význam. Jediným riešením pre takéto parametre je podľa názoru technikov Hondy zatiaľ len zlepšovanie účinnosti spaľovacích motorov.

Druhý smer vývoja je nepomerne ambicióznejší. Honda totiž ako jediná svetová automobilka dopracovala techniku palivových článkov do malosériovej výroby. V podobe modelu FCX Clarity je tak na trhu dostupné riešenie elektromobilu na báze vodíkového pohonu. Komplexné riešenie naviac zahŕňa aj solárne napájané plniace stanice pre domáce a verejné použitie.

Dostupnosť riešenia je ale zatiaľ obmedzená. Niektoré technické prekážky nateraz znemožňujú masové rozšírenie automobilov poháňaných palivovými článkami a tak aj japonská automobilka musela pristúpiť k vypracovaniu špecifického biznis-modelu. Ten je postavený na prenájme koncového vozidla štátnym a súkromným organizáciám, alebo vybraným jednotlivcom, pričom sieť čerpacích staníc (zatiaľ iba v Japonsku a Kalifornii) je budovaná v spolupráci s miestnymi vládami.

Kei by Honda

Tak ako takmer všetci domáci výrobcovia, aj Honda má v ponuke niekoľko modelov, pokrývajúcich trh s užívateľsky výhodnými vozidlami kategórie kei. A tak ako býva u týchto áut zvykom, všetky mikro-Hondy majú pod rozdielnymi kabátmi rovnakú techniku. Či už ide o platformu, možnosť výberu medzi pohonom jednej, alebo oboch náprav, alebo dvoch výkonových verziách toho istého motora s obsahom valcov 658 cm3.

Ponuka v najmenšej veľkostnej triede začína 5-dverovým hatchbackom Life . V základnej verzií G je dostupný výhradne so slabšou výkonovou verziou 38 kW, ku ktorej si vo vyšších výbavách Pastel a Diva možno zvoliť silnejšiu 47 kW alternatívu.

Druhým kei-modelom Hondy je ďalší 5-dverový model, tento krát s vysokým profilom strechy – Zest . Základná verzia so slabším výkonom motora je opäť doplnená o výkonnejší variant v podobe opticky agresívnejšieho Zestu Spark. Zaujímavosťou tohto modelu je, že pri svojom uvedení na trh sa v roku 2006 stal prvým kei-vozidlom, v ktorého príplatkovej výbave sa objavili bočné hlavové airbagy.

Ponuku mikrovozidiel uzatvára klasický van, dodávaný v osobných prevedeniach Vamos a Vamos Hobio, alebo ako úžitková verzia Acty s karosériami van, resp. pick-up. Podľa konkrétnej verzie je možné v prípade tohto auta výnimočne voliť až z troch výkonových verzií: 34,39, alebo 47 kW.

Všetky tri modelové rady kategórie kei sú vyrábané v kapacitách spoločnosti Yachio Industry Co., Ltd., ktorá je majetkovo previazaná na koncern Honda. Od roku 2007 naviac inžinieri z Yachio zodpovedajú aj za vývoj všetkých nových kei-modelov materskej automobilky.

Big by Honda

Základ ponuky konvenčných automobilov Honda začína štvoricou malých modelov, z ktorých väčšinu v zásade poznáme aj z európskeho trhu.

Päťdverový jednopriestorový hatchback Fit je domácim pomenovaním u nás známeho Jazzu. Na rozdiel od tunajších zákazníkov je Fit v Japonsku dostupný okrem 1,4-litrového motora (73 kW) aj s výkonnejším agregátom 1.5-litra (88 kW). Na domácom trhu je naviac v ponuke aj pohon 4WD.

Na rovnakej platforme je postavený aj hybridný liftback Insight so spaľovacím motorom 1,4 litra (65 kW), ktorému asistuje elektromotor s výkonom 10 kW.

Hybridnou poháňacou sústavou je osadená aj tohtoročná novinka – malé coupé CR-Z, kde 10 kW elektromotor pomáha benzínovému agregátu s objemom 1,5 litra (84 kW).

Paletu malých modelov uzatvára kombi Airwave dodávané s pohonom jednej, alebo oboch náprav a motorom 1,5 litra (81 kW). Tento model je dostupný aj v úžitkovej verzií s označením Partner.

Kompakty sú zastúpené aj u nás známym modelom Civic, ktorý je ale na svojom domovskom trhu predávaný iba v prevedení sedan. Na výber je dvojica motorov s objemom 1,8 (103 kW), alebo 2,0 litra (114 kW). Druhý z pohonných agregátov sa objavuje aj v špičkovej verzií Civic Type-R s výkonovým vrcholom na hranici 165 kW. Ponuku Civicov uzatvára Hybrid kombinujúci zážihový agregát 1,4 l (69 kW) s 15 kW elektromotorom.

Identické podvozkové skupiny využíva aj crossover kategórie 2box Honda Crossroad, s dvojicou motorov 1,8 (103 kW) a 2,0 l (110 kW), poháňajúcich jednu, alebo obe nápravy.

Upravená (zväčšená) kompaktná platforma je základom aj pre obe karosárske verzie modelu strednej triedy –sedan Accord, resp. kombi Accord Tourer. K ich pohonu slúži na domácom trhu jediný motor s objemom 2,4 l (151 kW).

Do rovnakej veľkostnej triedy môžeme zaradiť aj model CR-V, ktorého základ však tvorí platforma predchádzajúcej (siedmej) generácie Civicov. V Japonsku je tento model dostupný s pohonom jednej, alebo oboch náprav a zážihovým motorom 2,4 l (125 kW).

Vrchol ponuky cestovných automobilov tvorí trojica luxusných sedanov. Vyššiu strednú triedu reprezentuje Honda Inspire, poháňaná 3,5 litrovým agregátom s výkonom 206 kW.

Špičkovým modelom je potom aj z Európy známa Honda Legend s 3,7litrovým motorom, poháňajúcim prostredníctvom systému SH-AWD všetky štyri kolesá.

Naopak, rozmerovo najmenším, ale najprogresívnejším veľkým sedanom je už spomenutá Honda FCX Clarity, ktorej elektromotor získavajúci energiu z palivových článkov produkuje výkon 100 kW.

Poslednú, ale veľkú, a v Japonsku veľmi populárnu skupinu automobilov tvoria veľkopriestorové vozidlá kategórie MPV. Z pohľadu vonkajších rozmerov najkompaktnejšou je Honda Freed. Minivan s krátkou a vysokou karosériou je dodávaný s pohonom jednej alebo oboch náprav a motorom 1,5 l (87 kW).

V priebehu mesiaca bude základná verzia doplnená o dizajnovo odlišný ľahký úžitkový model Freed Spike, kombinujúci päťmiestny interiér s krytou ložnou plochou.

Rovnaká platforma, ale o niečo väčšie rozmery sú zas charakteristické pre Hondu Stream. Na jej pohon (2WD, resp. 4WD) slúžia motory s objemom 1,8 (103 kW), alebo 2,0 l (110 kW).

Horná hranica ponuky MPV je orámovaná trojicou veľkých modelov, dostupných vždy s pohonom jednej, alebo oboch náprav. Základnou ponukou je Honda StepWGN, v luxusnejšom prevedení StepWGN Spada dodávaná s jemne pozmenenou optikou exteriéru. Všetky verzie tohto modelového radu sú k dispozícií s jediným motorom 2,0 l a výkonom 110 kW.

Prostredným z rodiny veľkých MPV je Honda Odyssey, dodávaná s jediným motorom objemu 2,4 l. V základnej výkonovej verzii disponuje 127. kilowattmi , ktorú vo výbave Absolute dopĺňajú výkonové alternatívy 151 kW (pre pohon 2WD), resp. 150 kW (4WD).

Vlajkou loďou Hondy na domácom trhu je MPV Honda Elysion, dodávaná aj v ultraluxusnej verzii Elysion Prestige. V oboch prípadoch majú zákazníci na výber medzi agregátmi 2,4 l a 3,0 l. V základnom prevedení disponujú výkonmi 118, resp. 184 kW. U Hondy Elysion Prestige sú ich parametre 118 kW a 205 kW. Vrcholným modelom tejto luxusnej výbavy je motor 3,0 l, kombinovaný s pohonom 4WD, poskytujúci maximálny výkon 221 kW.

Aj keď by sa mohlo zdať, že ponuka Hondy na domácom trhu je nepreberná, v porovnaní s veľkosťou modelového portfólia z prelomu milénií je v skutočnosti ešte o štvrtinu menšia. Prerod značky z výrobcu športových áut na producenta rodinných vozidiel totiž postupne vyhnal z japonských katalógov hneď niekoľko modelov.

Tento krok mal navyše ešte jednu významnú konzekvenciu. Sieť dílerstiev, rozdelená do predajných kanálov Primo, Clio, a Verno , bola v roku 2006 zlúčená do jedinej skupiny s brandingom Honda. Topmanažment značky však pripúšťa, že v budúcnosti by sa k tradičnej forme predajného kanálu ešte mohol vrátiť. A to v podaní špecializovanej siete, zameranej na predaj vozidiel s alternatívnymi pohonmi.

Honda vo svete

Hlavnou exportnou lokalitou je pre Hondu v súčasnosti severoamerický trh. Automobilka je tu prítomná prostredníctvom vývojovo-výrobných základní, a popri základnej ponuke z Japonska aj množstvom lokalizovaných modelov. A to hneď pod dvojicou značiek: mainstreamovou Hondou a luxusnou Acurou.

Ponuku miestnych špecialít Hondy tu otvára kompaktný model Civic. Ani nie tak po stránke dizajnu, alebo techniky, ktoré sú podobné ako u japonských súrodencov, ako skôr existenciou druhej karosárskej alternatívy. Tou je verzia Civic Coupé.

Naopak, väčší cestovný model Accord zdieľa so svojim euro-ázijským súrodencom len meno. Technicky, rozmerovo , i dizajnovo odlišné auto, dodávané aj s karosériou Coupé, je k dispozícií s motormi 2,4l (132 kw, resp. 142 kW), alebo 3,5 V6 (202 kW).

Samostatnou kapitolou vrámci modelového radu Accord je minuloročná novinka Accord Crosstour. Päťdverový crossover kombinujúci prvky koncepcií SAV a liftback je zatiaľ dostupný len s najsilnejším šesťvalcom 3,5 l.

Pod označením Odyssey dostať v USA ďalší špecifický model, ktorý má so svojim japonským náprotivkom spoločné opäť iba meno. Horúca novinka pre modelový rok 2011 bude k dispozícií predbežne len s agregátom 3,5 V6.

Nakoniec, medzi vozidlami kategórie SUV má americká Honda hneď tri špeciality. Prvou je stredne veľký crossover Element, s avantgardne tvarovanou karosériou. Model, ktorý na budúci rok čaká generačné striedanie je aktuálne dostupný len s motorom 2,4 l (124 kW).

Minuloročnou novinkou je zas druhá generácia SUV Pilot, poháňaná známym šesťvalcom 3,5 l, v tomto prípade vyladeným na výkon 186 kW.

Rovnaký motor, ale osadený v staršej platforme, je srdcom vozidla kategórie Sport Utility Truck, kombinujúceho prvky SUV a pick-upov. Honda Ridgeline sa však nikdy nestala predajným trhákom, a tak tento model neprekročí hranicu jedinej, aktuálnej generácie.

Luxusná značka Acura, má okrem aj u nás známych modelov (TSX ako reinkarnácia euro-ázijskeho Accordu, RL ako Legendu) v ponuke aj špeciálny, miestny sedan. Je ním Acura TL, ktorá je k dispozícií s dvojicou šesťvalcov: 3,5litrovým (209 kW), alebo 3,7litrovým (228 kW), poháňajúcim všetky štyri kolesá prostredníctvom systému SH-AWD.

V ponuke značky sú aj tri vozidlá kategórie SAV. Kompaktná Acura RDX je vybavená pohonnou jednotkou 2,3 l s výkonom 179 kW.

Väčšie SAV MDX zas poháňa motor 3,7 l s výkonom 224 kW. Vrcholom ponuky je nový crossover, kombinujúci charakter vozidiel SUV a coupé. Acura ZDX ako konkurent pre BMW X6 je v USA dostupná s rovnakým agregátom ako predchádzajúci model.

Európske aktivity Hondy sú oproti americkým výrazne skromnejšie. Platí to hlavne v súčasnosti, kedy tunajšie trhy zasiahla modelová reorganizácia japonského portfólia značky. Z ponuky sa postupne vytratilo hneď niekoľko áut, ktoré nedostali priamych nástupcov. A ani rozsah špeciálnych, lokalizovaných modelov nie je tak impozantný, ako v USA.

Najvýznamnejšou špecialitou Hondy pre európskych zákazníkov je kompaktný hatchback Civic, vyrábaný v britskom Swindone. Troj, a päťdverová verzia vyvinutá podľa tunajších požiadaviek sa ale v závere tohto roka dočká generačnej výmeny.

Druhým modelom, ktorý by bolo možné považovať za lokalizovaný je malý sedan Honda City, vyrábaný v Turecku. Zostávajúca časť portfólia, je zostavená z modelov, ktoré sú v predaji aj na domácom japonskom trhu.

Treťou exportnou lokalitou, kde má Honda ambície ponúkať lokalizované modely je Čína. V súčasnosti tu síce distribuuje iba zmes japonských a amerických áut (vrátane oboch verzií Accordov, z ktorých euro-ázijský je predávaný ako Honda Spirior) pod značkami Honda a Acura.

V spolupráci s lokálnymi partnermi – automobilkami Guangzhou Honda a Dongfeng Honda ale pripravuje sériu špeciálnych modelov, určených výlučne pre čínsky trh.

Honda je samozrejme prítomná aj na iných významných svetových trhoch. Jej modelové portfóliá v Rusku, Afrike, Latinskej Amerike, Austrálii, alebo Indií sú ale vystavané na základoch japonských a / alebo amerických modelov.

Honda a motoršport

Ako už bolo spomenuté, japonská automobilka bola prítomná v motoristickom športe prakticky od svojho vzniku. A to hneď v kráľovskej disciplíne F1, kam sa po úvodnom období (1964-1968) viac než úspešne vrátila v rokoch 1983-1992 ako dodávateľ motorov teamom Spirit, McLaren, Williams, Lotus, a Tyrrell.

Po ukončení aktivít v roku 1992 pokračoval program účasti Hondy v F1 prostredníctvom polotovárenského projektu Mugen, za ktorým stál syn zakladateľa firmy – Hirotoshi Honda.

Zatiaľ posledný návrat Hondy do F1 sa odohral v roku 2000. Najprv vo forme dodávateľa motorov a od roku 2006 opäť v pozícií plnohodnotného továrenského teamu.

Po dvoch ďalších sezónach, pod tlakom slabých výsledkov, ekonomickej krízy, ale aj meniacich sa vývojových priorít však bolo ohlásené okamžité ukončenie všetkých aktivít v F1 a Honda tak po štvrťstoročí definitívne opustila vrcholnú motoristickú disciplínu.

Japonská automobilka ale nebola živá iba programom účasti v F1. Na domácich okruhoch obsadzovala s modelmi Civic Ferio a Accord v rokoch 1994-1998 vysoko kvalitný šampionát cestovných áut All Japan Touring Car Championship.

Od roku 1997 naviac nasadzovala legendárne superšporty NSX aj do nového seriálu JGTC (resp. Super GT Series). Mimochodom, tieto modely sa objavili už v rokoch 1994 a 1995 aj v 24h Le Mans.

Americká divízia Hondy je zas od roku 1994 známa ako dodávateľ pohonných agregátov do monopostov sérií CART, IRL a IndyCar.

Značka Acura si športovú povesť budovala prostredníctvom vytrvalostných seriálov usporadúvaných organizáciou IMSA. Či už prostredníctvom prototypov Acura-Spice v šampionáte IMSA Camel GTP (1991-1992), alebo spidermi kategórií LMP2 a LMP1 v American Le Mans Series (2007-2009).

Aktuálne športové aktivity Hondy sú po odstúpení zo svetovej scény (F1) zamerané viac na regionálne podniky.

V domácom prostredí automobilka pokračuje v šampionáte Super GT Series, kde môžeme od roku 2010 vídať v triede GT500 nové špeciály HSV-010 GT (vývojovo nadväzujúce na medzičasom zastavený projekt nástupcu Hondy NSX). Závodné prototypy sú v Japonsku nasadzované prostredníctvom teamov Autobacs Racing Team Aguri, Keihin Real Racing, Dome, Nakajima Racing, a Team Kunimitsu.

Vrcholom amerických aktivít ostáva dodávanie pohonných jednotiek pre všetkých účastníkov formulového seriálu IZOD IndyCar Series.

Situácia v Európe je však výrazne komplikovanejšia. Po opustení scény F1 nie je Honda v tunajšom priestore oficiálne prítomná v žiadnom z elitných seriálov. A zdá sa, že táto situácia sa tak skoro ani nezmení.

Asi najvýznamnejšou platformou na starom kontinente je tak nateraz šampionát British Touring Car Championship, kde národný importér nasadzuje dvojicu Civicov.

Potom už ostávajú iba viac, či menej súkromné projekty, akým je účasť spiderov HPD ARX.01 (ďalší vývoj pôvodných prototypov Acura LMP2) v 24h Le Mans 2010 v podaní teamov Strakka Racing a Highcroft Racing. Alebo úprava vybraných modelov automobilky pre súkromných jazdcov v podaní talianskej firmy JAS Motorsport.

M M
Diskuze (65)
6. 7. 2010 22:46
Re: Slovensky???
Nemam nic proti Slovakum, ale myslim si ze kolega ma pravdu. Slovensky clanky mi taky vadi... :-!
Avatar - Katikakus
6. 7. 2010 16:01
Re: Slovensky???
Meles nesmysly, tvuj priklad je totalne mimo misu. Priste nez neco napises, zkus nad tim popremyslet, nebudes tady muset dlouze omlouvat sve faux pais. 8-s

Ad zadnice - mozna te to prekvapi, ale jedna se o spisovne ceske slovo, oznacujici sedaci cast lidskeho tela.
Nedelej tady ze sebe nadale saska, tam nahore to uz stacilo. Jak jsem jiz napsal, odvadenim pozornosti na nekoho jineho to nezachranis. :no:
Avatar - Katikakus
6. 7. 2010 13:37
Re: Proč slovensky???
Hosi, kdybyste se misto k nesmyslum vyjadrili k clanku. Marko patri k nejlepsim autorum na tomto webu a jeho clanky jsou vzdy plne kvalitnich informacich, ke kterym se bezne clovek nema sanci dostat v takto koncentrovane podobe. Resite blbosti, misto abyste ocenili jeho praci. Kdyz nerozumite slovensky, nechte si to prelozit.
Avatar - Katikakus
6. 7. 2010 13:30
Re: Slovensky???
Kde vidis jakou vulgaritu? Jedine vulgarni slovo, ktere jsem pouzil je "soudruh", ovsem pouze v reakci na tvuj blabol. Odvadenim pozornosti od sebe nezachranis fakt, ze nahore si se vyjadril jako primitiv. Budis ti k dobru, ze pozdeji se niz nasel jeste jeden, ktery se ani neomluvil.
Avatar - euro89
6. 7. 2010 10:35
Re: Proč slovensky???
Máš pravdu, ale když jsem to tu psal před nějakým časem, tak mě tu málem ukamenovali :-! Je vidět, že v češích už nezbyla žádná národní hrdost :no: Dneska je to slovenština, zítra to může být azbukou... Jednou pro vždy slováci nejsou žádný moji bratři, je to cizí národ jako každej jinej! Nevaděj mi, pokud jsou rozumný a když jsou v ČR, mluví česky. Ale nesnášim ty (a těch je bohužel většina), který si myslej, že jim každej rozumí a ani se nesnažej o náznak češtiny. Já když jsem v Německu, tak taky mluvim Německy.