tak teraz si mi pripomenul to neuveritelne vitazstvo australskeho rychlokorculiara Stevena Bradburyho zo zimnej olympiady v Salt Like City z r 2002 .. ten bol tiez vopred uz "bez sance" ( a viacmenej tam bol len do poctu na sposob takych tych "kokosov na snehu" ) a napokon prave takou tou metodou "vypadavania" superov ( ich padmi, vzajomnym zrazanim sa a nejakou tou diskvalifikaciou ) to dotiahol az do finalovej jazdy a tam si opat s neskutocnym stastim a nahodnymi okolnostami uchmatol samotne najcennejsie zlato ( pre australiu na ZOH dodnes snad jedine v historii ) ... odporucam najst si kratucky zaznam niekde na nete ... nieco neuveritelne 😄 ale aj krasne zaroven ( ukazalo sa tam v reale ze kazdy sportovec ma sancu vyhrat len sa nesmie nikdy vzdavat ) ... pre mna z pohladu sportu je to stastlivec storocia ... ale aj preto je sport taky krasny a zaujimavy ze je proste neraz nevyspytatelny ( a v motorizme kde hodne zavisi od techniky to plati dvojnasobne ) ... takze vzdy je sanca... vzdy 😉 :yes: