Diskuse: Továrna PSA u Paříže vyrobila svůj poslední automobil

Autor příspěvku dlouhodobě nerespektoval pravidla diskuse.

Tak :yes: nespolehlivé vozů v motorové nafty u osobních >:-[] , dej si hlavu k dieselovému motorů a nech ji tam pár minut ať je od blbých komentářů pokoj :yes:

No nevím, když se dívám na prodejní výsledky jiných automobilek, tak vidím kolaps jen u těch, kteří vyrábějí ohavná a nespolehlivá auta... ;-)

Autor příspěvku dlouhodobě nerespektoval pravidla diskuse.

Když někdo zaslepený snahou prodat nevydělává tolik kolik by na provoz potřeboval.....

S tým nestíhaním to asi nebude také horúce. Robím v PSA a sme doma od minulého štvrtka a celý tento týždeň.

Vidíš veci čiernobielo - na svoju vlastnú škodu. Vkladáš mi do úst slová, ktoré som nenapísal. Vysvetlím to ešte raz polopate:
Spoločná mena má samozrejme zmysel a význam - ale len pre štáty, ktoré sú ekonomicky približne na rovnakej úrovni, majú podobnú štruktúru ekonomiky a podobný hospodársky cyklus (napr. Rakúsko, Nemecko, Holandsko). Pri pohľade do minulosti by mal byť aspoň 10 rokov dozadu vzájomný kurz ich mien stabilný.
Pre krajiny na rôznej ekonomickej, ale aj mentálnej úrovni (Grécko a Francúzsko vs. Nemecko) je to katastrofa - pre tie slabšie. Na začiatku je spoločná mena pre menej vyspelú krajinu výhodou, pretože si odrazu môže žiť na vyššej nohe (napr. kvôli poklesu úrokových sadzieb si môže požičať viac peňazí). Ale z dlhodobého hľadisku ju to dobehne a postupne stráca konkurencieschopnosť.
Pretože čo je to vlastne konkurencieschopnosť? Jednoducho produktivita práca. To jest, aké množstvo tovarov a služieb sú pracovníci či firmy v jednotlivých krajinách schopní vyrobiť. Na začiatku spoločnej meny je produktivita práce obsiahnutá v kurze, v akom tá-ktorá mena vstupuje do spoločnej meny. Ale počas rokov či desaťročí vo vyspelejšej krajine (Nemecko) produktivita práce rastie rýchlejšie ako v menej vyspelej krajine (Grécko, Francúzsko). Výsledkom samozrejme je, že grécke výrobky sa stávajú v porovnaní s nemeckými drahšími a teda strácajú konkurencieschopnosť na spoločnom trhu.
Polívkova mena bola naozaj kuriozita. Ale tie lokálne meny v zahraničí naozaj funguje. Týkajú sa ale rádovo tisícov až desaťtisícov obyvateľov - a nie jednej skrachovalej farmy.
Zhrnutie: spoločná mena je veľmi dobrá pre krajiny, ktoré sú homogénne z hľadiska vyspelosti ekonomiky a nie sú v nich priveľké rozdiely medzi jednotlivými oblasťami.
Naopak, v prípade, že nejaká oblasť či región je v porovnaní so zvyškom krajiny výrazne zaostalejší (infraštruktúrou, počtom nezamestnaných), tak vtedy je kvázi samostatná mena (ale len ako doplnok oficiálnej meny) ekonomicky prospešná.
Pri súčasných ekonomických problémoch Francúzska či Grécka by tieto krajiny potrebovali samostatné meny ako soľ. Takto sa nachádzajú v ekonomickej agónii, z ktorej sa jednoducho NIKDY nedostanú. Museli by totiž zaviesť drastické ekonomické a sociálne opatrenia, aby sa konkurencieschopnosť ich ekonomík dostala na úroveň nemeckej. Ale takúto politickú samovraždu žiadny politik v tejto krajine neurobí. Je to teda aj o mentalite národa.
Ja som to logicky odôvodnil. Skús aj ty namiesto svojich domnienok uviesť logicky zdôvodnenie.

Autor příspěvku dlouhodobě nerespektoval pravidla diskuse.

Bohužel se musím opakovat a přidat, to jsou jenom ekonomické, navíc televizní teorie z reportáží o kuriozitách. Copak je to asi za výrobky v té Brazílii, výměna banánů za buráky ? V té Itálii to samé, jenom jiné potraviny a kdoví jestli je to ještě baví. No a vlastně "my" máme slavné Valašské zkrachovalé království, co si tam teď koupím za tu jejich měnu ? To jako každé město má mít svoji automobilku ? A co vesnice, výměna vajec za slepice, nebo koláč od sousedky ?

To nie sú žiadne teórie, ale reálna makroekonomika. Ja som to uviedol na príklade jedného produktu. Ale tento princíp funguje samozrejme na makroúrovni - t.j. na úrovni všetkých tovarov a služieb, ktoré určitá krajina produkuje.
A ešte k tej fragmentácii oblastí na samostatné meny. Možno si zaregistroval, ale pravdepodobne asi nie, že existuje pomerne veľa prípadov v Európe (Rakúsko, Taliansko), ale aj v Brazílii, kde mestá, obce alebo mestské štvrte vydávajú kvázi vlastnú menu. A dosahujú tým veľmi zaujímavé výsledky.
Nedávno som videl zaujímavý dokument z Brazílie, kde zavedením tejto kvázi meny (ako doplnok oficiálnej brazílskej meny) klesla nezamestnanosť a naopak stúpli výroby a služby v danom meste. Jednoducho ľudia, ktorí dostanú zaplatené touto miestnou menou, ju musia minúť zase len na území svojho mesta. A tým dávajú prácu zase občanom svojho mesta.
A prečo ľudia prijímajú túto kvázi menu? Ak sa má podnikateľ rozhodnúť, či si niekto od neho niekto niečo kúpi a zaplatí miestnou menou alebo si nekúpi nič, je myslím rozhodnutie jasné. Navyše táto miestna mena sa kedykoľvek dá vymeniť za oficiálnu menu.

Nechcel si napísať: ... vše jde z výroby .... ?

Jednoduché teorie, které v reálu tak jednoduše nefungují. Nekoupím si "pežota" jenom proto, že je o dvacet procent levnější, než "němec". Vždyť už teď jsou citroeny a peugeoty o hodně levnější, než "předražené" škodovky a VW spol. a čeho se prodává víc. To by jsme mohli rovnou všechno rozdělit na mikro rodiny či tlupy a obchodovat si každý jenom za sebe, bylo by líp ? Co takový jednotný Dolar, či Jüan, nebrzdí rozvoj některých méně rozvinutých oblastí, obligátní čínská miliarda z vnitrozemí má z toho hospodářského zázraku stále "hrst rýže". A co třeba takový Detroitský Dolar ?

S tým eurom je to jednoduché. Keby Nemecko malo marku a Francúzsko frank a ich kurzy by sa vzájomne mohli meniť, problémy francúzskych firiem by ani zďaleka neboli také veľké. Menšia produktivita práce francúzskych firiem by sa prejavila tým, že by boli drahšie (ako aj teraz, cena je síce rovnaká alebo dokonca nižšia ako u nemeckej konkurencie, ale to je spôsobené tým, že francúzi predávajú autá so stratou).
Tým, že by francúzske autá boli drahšie (hlavne v zahraničí), bol by o ne menší záujem. Súčasne by ale bol menší záujem aj o francúzsky frank. Aby si totiž niekto v Nemecku alebo inde v zahraničí mohol kúpiť auto z Francúzska, tak si najskôr musí kúpiť francúzsku menu a za tú si potom kúpi auto.
Menší záujem o francúzsky frank by spôsobil jeho pokles voči ostatným menám - hlavne marke. Frank by tak v dlhodobom horizonte napr. poklesol voči marke o 20 %. Ale tým, že by hodnota franku poklesla, stali by sa francúzske výrobky v zahraničí viac konkurencieschopné. Jednoducho preto, že Nemec by za nemeckú marku kúpil o 20 % frankov viac. Takže francúzske autá by po prepočítaní na nemeckú marku mali cenu rovnakú alebo ešte nižšiu ako domáce nemecké autá.
Keby sme do tejto schémy dali ešte tretiu menu, dolár, celý postup by bol ešte zaujímavejší. Frank by voči doláru klesal, marka by naopak bola oproti doláru stále silnejšia. Takže kurz franku a marky by sa od seba vzďaľoval ešte rýchlejšie.
Kurz samostatných mien kolíše viac-menej automaticky podľa bilancie platobnej, resp. obchodnej bilancie. Jednoducho keď nejaká krajina dlhodobo oveľa viac dováža ako vyváža, tak sa jej kurz prirodzene oslabuje. A samozrejme to funguje aj opačne.
Zhrnutie: samostatná mena dokáže veľmi efektívne a rýchlo kompenzovať rastúcu, resp. klesajúcu konkurencieschopnosť voči ďalším krajinám. A to tým, že stúpa alebo klesá jej kurz.

Autor příspěvku dlouhodobě nerespektoval pravidla diskuse.

Autor příspěvku dlouhodobě nerespektoval pravidla diskuse.

Němečtí výrobci mají většinou jiné zákazníky, ty bohatší a kupující, ale kdo přečká krizi, slízne smetanu. Když je o dvacet procent méně porcí než je strávníků, tak někdo nakonec bude o hladu, ať se snaží, nebo ne. Ale jak stím souvisí Euro, že je vidět kdo pracuje a kdo ne je špatně ?

[odkaz]

Obmedzenosť francúzskych odborárov a ľavicových politikov je pozoruhodná: radšej nechajú zavrieť celé fabriky ako by mali pracujúci prísť o pár sociálnych vymožeností.
A bude len horšie - jednotná mena euro v kombinácii so slabou produktivitou práce a nadštandardnými výhodami pre pracovníkov je smrtiaci koktejl pre každé odvetvie priemyslu - a pre ten automobilový priemysel zvlášť.
Stále rovnaké výhovorky - klesajúci dopyt po autách a ekonomická kríza. Ako je však možné, že nemecké automobilky nestíhajú vyrábať? A čím drahšie autá vyrábajú, tým sa im lepšie darí.
Výhovorky typu "Nemcov drží nad vodou Čína" sú nezmyslom. Prečo potom Čína nedrží nad vodou aj francúzskych výrobcov?

Autor příspěvku dlouhodobě nerespektoval pravidla diskuse.