Marko: Budúcnosť značky Mazda

Keby výrobca automobilov nevznikol v roku 1960, vznikol by už v roku 1931. Táto zdanlivo nelogická veta vystihuje začiatky automobilky, ktorú dnes poznáme ako Mazdu. A jej vysvetlenie je prozaické. Predchodca dnešnej firmy, Toyo Cork Kogyo, Co. Ltd vyrábajúci časti priemyselných strojov, sa už v roku 1931 rozhodol zapojiť do výroby motorových vozidiel. Prvým produktom firmy sa tak stala motorová „rikša“ Mazda-Go. Začínajúca automobilka by sa nepochybne ešte v priebehu 30. rokov prepracovala aj k výrobe konvenčných áut, nebyť rozhodnutia vtedajších vládnych špičiek Japonska, ktoré „poctili“ spoločnosť Toyo Kogyo zbrojárskou výrobou v záujme budúcej „expanzívnej“ politiky v tichomorí. Tá sa nakoniec zmenila vrámci 2. svetovej vojny na pacifický ozbrojený konflikt Japonska a USA. A práve vďaka výrobným závodom Toyo Kogyo sa v tomto období stalo ich domovské mesto častým terčom náletov amerických bombardérov. Ako hlavný dôvod poslúžili aj pre výber cieľového mesta, pri plánovaní bombového útoku zo 6.8.1945. V tento deň boli z máp vymazané nielen výrobné závody firmy, a celé mesto, ale skončili aj militaristické ambície Japonska. V jeho reáliách tak nenájdeme inú známu spoločnosť, ktorej osud (v zlom, i v dobrom) by bol tak úzko previazaný s osudom celej krajiny.

Atómový útok na Hirošimu tak mohol spôsobiť, že slovo Mazda by upadlo do zabudnutia, ako ojedinelý predvojnový pokus vybudovať v Japonsku ďalšiu automobilku. Lenže vývoj bol (našťastie) iný. Minulosť a začiatky firmy, ktoré boli zo sveta „vymazané“ predchádzajúcimi udalosťami, sa začali v povojnových rokoch písať nanovo. Ruku v ruke s Hirošimou doslova „vstávali z popola“ aj výrobné závody spoločnosti Toyo Kogyo. V roku 1960 sa tak predstavil nový automobil opäť nesúci meno najvyššieho boha zoroastrianistického náboženstva – Mazda (R360). Ďalší rozvoj automobilky už kopíroval povojnový japonský hospodársky „zázrak“.

V živote Mazdy sa však našli aj špecifické okamžiky, ktoré viac, alebo menej odlišovali firmu od domácej konkurencie. Patrí k nim napríklad vstup na európske trhy v roku 1967, alebo nákup licencie na Wankelov rotačný motor od nemeckej spoločnosti NSU. Mazda ho prvýkrát použila v legendárnom športovom coupé Cosmo Sport 110S (1967), a prostredníctvom modelového radu RX pokračuje ako jediný výrobca v jeho vývoji (a sériovom) uplatnení až dodnes.

Vráťme sa ale ešte do 70. rokov, kedy sa začalo odvíjať partnerstvo, ktoré neskôr zohralo v živote japonskej automobilky kľúčovú úlohu. V tomto období sa vedenie Mazdy rozhodlo vybrať sa na japonské pomery neobvyklou cestou. Zatiaľ čo domáci konkurenti posilovali svoje trhové pozície doma aj v zámorí vlastnými silami, Mazda nadviazala spoluprácu s koncernom Ford. Toto partnerstvo vyústilo v priebehu 70. a 80 rokov k odpredaju minoritného, 15% podielu Mazdy americkému koncernu. V priebehu oboch dekád sa aj vďaka spomenutej spolupráci darilo hirošimskej automobilke kontinuálne rásť, a na prelome 80. a 90. rokov bola vo „vrcholnej“ forme, nielen čo sa týka ekonomických ukazovateľov, ale aj šírky modelovej ponuky. Dokonca bol spustený projekt uvedenia vlastnej „virtuálnej“ luxusnej značky Amati, ktorá mala na americkom trhu konkurovať podobne zmeraným bradom Acura, Lexus, a Infiniti. Projekt bol ale nakoniec zastavený tesne pred prestavením prvého auta novej značky (s čiastočnou náhradou v podobe série japonských modelov obchodnej značky „Mazda efini“). Tento krok akoby predznamenával ťažké roky, ktoré Mazdu čakali v poslednom desaťročí 20. storočia. Postupná strata „smerovania“ firmy, rozpad koherentnosti, a zastarávanie modelového portfólia vyústili do stratovosti a pozvoľného úpadku firmy.

Riešenie krízy priniesol znovu až Ford, keď v roku 1996 zvýšil svoj majetkový podiel na 33,4%, čím podľa japonských účtovných štandardov Mazdu ovládol. S následnými úspešným reštrukturalizačnými opatreniami je spojené meno prvého nejaponského šéfa Mazdy – Marka Fieldsa, alebo mená produktového šéfa Josepha Bakaja, a šéfdesignéra Moraya Calluma. Revitalizácia japonskej značky prostredníctvom novej filozofie „Zoom-Zoom“ dokázala vrátiť Mazde nielen jasnú identitu, ale v súčasnosti pomohla vytvoriť aj pomerne paradoxnú situáciu: ešte nedávno problematická akvizícia Fordu je dnes najzdravšou značkou amerického koncernu, zápasiaceho s existenčnými ťažkosťami.

Po uvedení prvej generácie „moderných“ modelov Mazdy tak práve teraz začína ich nahrádzanie generáciou druhou. Tá sa bude niesť nielen v znamení ďalšieho vývoja filozofie „Zoom-Zoom“, ale i v plánovanom rozširovaní modelovej ponuky.

Mazda 2

Premiéra na nadchádzajúcom ženevskom autosalóne.

Mazda 3

Druhá generácia kompaktného modelu bude mať premiéru v roku 2008. Zatiaľ nie sú k dispozícií bližšie informácie o karosárskej ponuke.

Ešte pred uvedením novej generácie bude v najbližších týždňoch doplnená ponuka pohonných jednotiek stávajúceho modelu 3 o 2,0-litrový dieselový agregát.

Mazda 5

Zatiaľ nie sú dostupné informácie o významnejších zmenách.

Mazda 6

Nástupca aktuálneho modelu Mazdy 6 bude mať premiéru pravdepodobne už na tohtoročnom frankfurtskom autosalóne. Design rozmerovo väčšej novinky bude evolúciou čistých a dynamických tvarov stávajúceho modelu. Výber karosárskych verzií, ako základná ponuka pohonných jednotiek ostane nezmenená.

Mazda „MX-Coupé“

Vedenie automobilky niekoľkokrát verejne naznačilo, že pripravuje nové coupé, veľkostne a cenovo situované pod aktuálnym top-modelom RX-8. Aj keď nie je známy oficiálny termín uvedenia podobného modelu, premiéra zatiaľ bezmenného auta je očakávaná v priebehu rokov 2008 - 2009. Design nového malého coupé by mal vychádzať z niektorých linií conceptu Kabura (Detroit Auto Show 2006).

Mazda MX-5

Zatiaľ nie sú dostupné informácie o významnejších zmenách.

Mazda RX-8

Aktuálna generácia legendárneho modelu RX, poháňaného Wankelovým motorom opustila zaužívanú koncepciu 2-dverového coupé a ponúkla inovatívne riešenie s protismerne otvárajúcimi sa „štyrmi“ dverami. Toto riešenie malo nielen komunikovať kreatívny prístup Mazdy k novej generácií modelov, ale predovšetkým zatraktívniť technicky špecifické coupé širšej skupine potencionálnych zákazníkov. Zatiaľ čo prvá úloha bola bezo zbytku splnená, predajné počty nenaplnili očakávania vedenia firmy. „Štvordverová“ koncepcia je nepochybne zaujímavá, ale jej praktický význam v cieľovej skupine zákazníkov športových coupé má iba malý význam. Predaje RX-8 sa tak nedokázali ani len vyrovnať predchádzajúcej Mazde RX-7. Nižšia výnosnosť modelu je naviac umocňovaná pomerne náročnou výrobou zadného páru „dverí“.

Podľa správ väčšiny japonských odborných magazínov sa tak nástupca aktuálneho coupé vráti ku konvenčnej 2-dverovej koncepcií. Zatiaľ čo pohon „exotickým“ agregátom bude zachovaný, otázkou nateraz ostáva, či auto s plánovanou premiérou začiatkom roka 2009 bude pokračovať v línií označovania názvom RX-9, alebo sa vráti k staronovému RX-7.

Mazda „CX-5“

V posledných rokoch bola Mazda zastúpená v segmente „kompaktných“ SUV modelom Tribute. Sesterský model Fordu Maverick (v USA Escape) bol ale postavený predovšetkým s ohľadom na potreby amerického trhu, takže v Európe nikdy nedosahoval väčšie predajné úspechy. Začiatkom tohto roka bola na detroitskom autosalóne predstavená výrazne inovovaná dvojica modelov Ford Escape a Mazda Tribute. Ani jedno z áut už však nebude v aktuálnej podobe predávané v Európe.

Utilitárny model Tribute by na trhoch starého kontinentu mal v horizonte rokov 2008-2009 nahradiť športovejšie tvarovaný, kompaktný crossover – SAV podľa vzoru väčšej Mazdy CX-7. Predobrazom niektorých designových línií nového modelu „CX-5“ by mohol byť aktuálny ženevský concept Hakaze.

Mazda CX-7

Zatiaľ nie sú dostupné informácie o významnejších zmenách.

( Poznámka: Prehľad je venovaný iba modelom, ktoré sú / môžu byť určené pre európsky trh. Neobsahuje všetky novinky pripravované pre domáci, japonský trh, resp. severoamerický trh.)