Marko: Budúcnosť MINI

Keď v roku 1959 predstavili (Sir) Alec Issigonis, Jack Daniels, a Chris Kingham výsledok vývojového projektu ADO15, ktorý sa mal podľa všetkých predpokladov stať iba vynútenou epizódou (v dôsledku Suezskej krízy) v histórií prevažne noblesných anglických značiek, určite netušili, že budúcnosť nasledujúcich štyroch dekád bude pre ich Mini úplne iná. Zatiaľ čo ostatné britské automobilky sa (aj) ďalších 46 rokov zmietali vo väčších či menších krízach, projekt Mini bezpečne generoval zisky. A to dokonca aj vo chvíľach, kedy zanikali koncerny (BMC, British Leyland, Austin Rover, MG Rover), pod ktoré výroba malého autíčka spadala, alebo v časoch, kedy by už bolo iné auto považované za zastaralé.

Dôvodov prečo Mini dokázalo vzdorovať času, by sa dalo nájsť hneď niekoľko. Predovšetkým, teamu návrhárov sa podarilo vytvoriť jedno z tých výnimočných áut, ktoré dokázali stierať rozdiely v sociálnej štruktúre majiteľov. K vybudovaniu kultového postavenia bezpochyby prispeli aj športové úspechy, na svoju dobu revolučná technická koncepcia, a časom aj zvláštna, ťažko definovateľná aura, ktorá sprevádza najlepšie britské automobilové značky.

Presuňme sa ale teraz do roku 2001, pretože v dnešnom „pojednaní“ má tento letopočet dôležitý, a trochu zvláštny obsah. Obvykle totiž slovom „budúcnosť“ označujeme obdobie, ktoré je od aktuálneho momentu pred nami. U Mini je ale budúcnosť definovaná inak: je aj súčasťou histórie uplynulých piatich rokov.

Práve v roku 2001 sa prvý krát odhalila svetu nová tvár Mini pre 21.storočie. To už ale značka patrila do majetku nemeckej automobilky BMW, ktorá si ju ponechala (a rozhodla oživiť) aj napriek predchádzajúcemu neúspešnému pokusu o revitalizáciu materského Roveru. Pre BMW malo nové Mini znamenať strategický krok do segmentu malých áut, v ktorom by podobné vozidlo s modrobielym znakom bolo pre zákazníkov i image mníchovskej značky neakceptovateľným. Naplnenie takejto stratégie ale predpokladalo podniknúť niektoré závažné zmeny u Mini. Nový majiteľ musel nielen vytvoriť (vývojovo, designovo, marketingovo) samostatný brand, ale aj prepozicionovať značku do prémiového segmentu. Už druhá uvedená zmena vytvárala po 40-ročnom pôsobení auta v mainstremovom segmente pomerne veľké riziko straty podstatnej časti zákazníkov. A to pred manažérmi BMW stálo ešte jedno, klúčové rozhodnutie. Týkalo sa designového stvárnenia novinky. Vytvoriť retro-automobil, alebo sa pokúsiť zadefinovať myšlienku Mini 21. storočia nanovo, iba s využitím niektorých charakteristických detailov pôvodného modelu?! Správne rozhodnutie mohlo znamenať úspech. Nesprávne zas koniec legendy.

Finálne riešenie bolo našťastie tým správnym. Vedenie BMW pochopilo, že navrhnúť retro-auto by bolo iba zúfalým pokusom vytvoriť modernú kópiu starého originálu. Nehovoriac už o „odmeranom“ prístupe európskych zákazníkov k retro-autám, resp. o rizikách, ktoré retrodesign predstavuje pri generačnej zmene tvarov. New Mini tak nakoniec dostalo úplne nové, ale v detailoch zároveň dôverne známe línie. Navrhnúť novinku práve takto bolo ale dôležité aj z iného dôvodu. Nové Mini, s novým designom, v novej trhovej pozícií malo šancu získať aj nových zákazníkov, ktorí by nahradili stratu tých, ktorí boli zvyknutí na nižšie ceny pôvodného modelu.

Komerčný úspech novinky nakoniec potvrdil správnosť zvolenej stratégie. Moderná reinkarnácia klasického Mini si tak dokázala v rekordne krátkom čase nielen znovuvytvoriť (potvrdiť) pozíciu kultového auta, ale zároveň sa zaradila medzi moderné technicko-designové ikony, akými sú napríklad Swatch, alebo i-Pod.

BMW sa ale ani vo chvílach úspechu nenechalo strhnúť k neuváženým krokom. Zo zretľa sa tak nestratila hlavná úloha prvej generácie New Mini: pevne sa zachytiť na trhu. Práve z tohto dôvodu neponúkla značka počas celého modelového cyklu I. generácie viac ako dve karosárske verzie.

Ďalšia etapa v budovaní značky bola naplánovaná na tento rok. Bolo to uvedenie druhej generácie nového Mini. Zatiaľ čo design je evolúciou úspešných tvarov predchádzajúceho modelu (čím podporuje budovanie jasnej identity moderného Mini), novinka sa naopak stane základom pre rozširujúcu sa ponuku karosárskych verzií. Tým sa už ale dostávame k budúcnosti v konvenčnom chápaní:

Mini (3-dverový model)

Základom ponuky druhej generácie ostane, tak ako doteraz, 3-dverová verzia. V ponuke novinky budú postupne pribúdať ďalšie motorárske alternatívy. V priebehu životného cyklu možno očakávať aj akčné modely.

Mini (5-dverový model)

Prvou verziou, rozširujúcou ponuku nového Mini bude praktickejší, 5-dverový model. Presný termín uvedenia novinky nebol zatiaľ oficiálne oznámený.

Mini „Coupé“

Ďalšou novinkou v modelovom rade II. generácie Mini by sa mohlo stať malé coupé. Zdroje z automobilky BMW prirovnávajú design pripravovaného auta k „elegantným líniám vzbudzujúcim dojem zmenšeného Aston Martinu“. Presný termín uvedenia sériového modelu nebol zatiaľ oficiálne zverejnený.

Mini Cabrio

Druhá generácia „štvormiestnej“ ovorenej verzie bude mať svetovú premiéru na jeseň 2008. Dovtedy bude vo výrobe starší model, obchodne podoporovaný akčnými sériami.

Mini „Speedster“

Vedenie BMW zvažuje možnosť uvedenia druhej otvorenej verzie. Na rozdiel od cabrioletu, by bol speedster iba dvojmiestnym, výraznejšie športovo tvarovaným vozidlom. Ak by sa podobný model dostal do výroby, jeho premiéra by sa odohrala až po uvedení komerčne dôležitejšieho cabrioletu.

Mini „Clubman“

Kombi, ktorého tvary naznačovali concepty Mini Concept Frankfurt / Detroit / Geneva z prelomu rokov 2005 a 2006 bolo definitívne schválené do výroby. Sériovej verzie sa ale dočkáme až v prvej polovici roku 2009.

Mini „SUV“

Posledným zvažovaným projektom vrámci II. generácie nového Mini je auto katogórie SUV. Na rozdieľ od skíc v niektorých magazínoch ale nepôjde o nijakú koncepciu lifestylového „buggy“. Podľa správ z automobilky BMW sa charakter novinky pibližuje skôr hranatému stvárneniu viditeľnému napríklad na Nissane Cube, alebo Honde Element. Ak bude malé SUV uvedené na th, dočkáme sa ho pravdepodobne až po predstavení konvenčnejšej verzie kombi (teda najskôr v roku 2010).