Marko: Toyoty z Japonska

Výrazne rozsiahlejší počet modelov však nie je ani zďaleka jedinou odlišnosťou oproti exportným lokalitám. V krajine vychádzajúceho slnka je totiž portfólio Toyoty rozdelené podľa úplne iného princípu. Presnejšie povedané – princípov. Obrovskú ponuku je totiž možné rozčleniť nielen podľa charakteru karosérie, systému pohonu, alebo rozmerov vozidla, ale napríklad aj prostredníctvom zaradenia do siete jedného zo štyroch predajných kanálov, odrážajúcich základné cieľové skupiny zákazníkov.

História

Tak ako u väčšiny japonských automobiliek, aj dejiny Toyoty sa začali písať prostredníctvom iného typu priemyselnej produkcie. Podobne ako u Suzuki, aj v tomto prípade išlo výrobu tkacích stavov. Sakichi Toyoda zastrešil ich výrobu v roku 1926 pod hlavičkou spoločnosti Toyoda Automatic Loom Works, Ltd..

Už o osem rokov neskôr ale syn zakladateľa – Sakichi Toyoda – začal napĺňať svoje ambície automobilového konštruktéra. Najprv vrámci pôvodnej otcovej firmy, kde v roku 1934 vznikol 3.4-litrový motor Type A, nasledovaný aj prototypom prvého vozidla A1, postaveným s využitím konštrukčných prvkov Chrysleru Airflow.

V roku 1936 sa potom rozbehla výroba prvého sériového modelu Toyoda AA. Rovnaký rok ale priniesol aj zmenu pomenovania automobilky do podoby, akú poznáme dnes. V japonskom systéme abecedy sa názov Toyota skrátil na dva znaky a zároveň sa výmenou písmena (hlásky) zbavil nežiaduceho alternatívneho významu. Vznik novej automobilky bol definitívne zavŕšený v roku 1937, kedy bola na výrobu motorových vozidiel vytvorená samostatná divízia Toyota Motor Company.

V nasledujúcich rokoch pokračovala výroba modelu AA a jeho karosárskych derivátov, a zároveň s tým sa pripravovalo uvedenie modelov BA a EA. Vojnové udalosti však tieto projekty zmenili a do výroby sa s oneskorením nakoniec dostal iba sedan BA. V malých sériách bol montovaný v priebehu prvej polovice 40. rokov, a to aj napriek tomu že z výrobných liniek ho vytláčala štandardizovaná konštrukcia armádneho nákladného vozidla.

toyota

Bezprostredne po skončení vojnového konfliktu sa výrobné linky Toyoty na dva roky zastavili. Už v roku 1947 však americká okupačná správa povolila opätovné spustenie výroby a Toyota sa na domáci trh vrátila s novým modelom SA. S modelom, ktorý aj napriek čiastočnej vizuálnej podobnosti s prvým Volkswagenom bol po technickej stránke pôvodnou japonskou konštrukciou. A práve Toyopet SA začal písať budúcnosť automobilky, ktorá sa postupne mala stať najväčším svetovým výrobcom vozidiel.

K obrovskému a pomerne rýchlemu rastu firmy výrazne prispela aj oficiálna doktrína japonského superministerstva obchodu a priemyslu (MITI), ktoré sa rozhodlo urobiť z Toyoty jeden z centrálnych priemyselných bodov krajiny. Automobilka sa tak od začiatku tešila silnej protekcionistickej podpore štátnych úradníkov, a to aj napriek tomu, že nepatrila do žiadneho z veľkých keiretsu konglomerátov. Postupom času tak mohlo dôjsť k paradoxnej situácií, keď sa Toyota zaradila po bok ostatných keiretsu, aj keď nikdy neovládala bankový dom, okolo ktorých boli všetky tieto priemyselné impériá vystavené.

Toyota sa tak vďaka dokonalému mixu ambícií, inovačných postupov a vládnej podpore mohla v niekoľkých povojnových desaťročiach sústrediť len na svoj rast a predajné ciele. Už v roku 1957 tak so sedanom Crown vstúpila na náročný trh USA, o rok neskôr nasleduje obsadenie austrálskeho trhu, a od 1963 začína predávať aj v západnej Európe.

Súbežne so vstupom na zámorské trhy rastie aj samotná firma. Čiastočne zakladaním vlastných dcérskych spoločností, čiastočne aj prostredníctvom akvizícií. Za asistencie MITI tak v priebehu roka 1967 získava kontrolu napríklad nad výrobcom úžitkových vozidiel Hino, alebo konkurenčnou automobilkou Daihatsu. Na dlhé obdobie potom začala držať ochrannú ruku aj nad spoločnosťou Suzuki Motor Corp.

Po prvej expanzívnej vlne nasledovala v 80. rokoch etapa druhá. Vrámci nej Toyota budovala výrobné, vývojové a obchodné kapacity na zámorských trhoch, čo postupne viedlo aj k rozsiahlej lokalizácií modelových portfólií. Tento trend bol zo strany japonskej automobilky nakoniec podporený aj vytvorením dvojice tzv. virtuálnych brandov na severoamerickom trhu. V roku 1989 najprv vznikom prémiovej značky Lexus, ktorá je už dnes dostupná globálne, a od roku 2002 aj brandom Scion, určeným mladej americkej klientele.

Zatiaľ poslednou akvizíciou je nákup 16,5%-ného podielu vo Fuji Heavy Industries, materskom koncerne značky Subaru.

Predajné kanály

Obchodno-marketingová politika Toyoty je charakteristická používaním pomerne rozvetvenej siete predajných kanálov. Úlohou každého z nich je špecializácia na vymedzenú časť portfólia, ktorá veľkosťou a cenou oslovuje konkrétnu cieľovú skupinu.

Dnes tak Toyota na domácom trhu predáva svoje vozidlá cez 4 predajné kanály:

Netz – predajný kanál v prevažnej miere ponúka komplexnú škálu malých vozidiel s priestrannejším formátom karosérie, určených predovšetkým mladým ľuďom pohybujúcim sa v mestských aglomeráciách.

Corolla – ako už názov napovedá, prevažujúcou ponukou tejto predajnej skupiny sú kompaktné vozidlá so zacielením na rodiny.

Toyopet – predajný kanál je určený k distribúcií rozmerovo väčších mainstreamových vozidiel pre široké spektrum zákazníkov. Tí sú v zásade definovaní na základe jediného spoločného znaku: finančného príjmu umožňujúceho prevádzku väčšieho vozidla, podliehajúceho v Japonsku výraznému daňovému zaťaženiu.

Toyota – vrchol obchodnej organizácie, ponúkajúci prevažne rozmerovo väčšie vozidlá v luxusnom prevedení.

toyota

Výnimkou z tohto rozvrhu je dvojica originálnych hybridných modelov Prius a Sai. Z dôvodu marketingovej podpory inovatívneho systému pohonu (a finančných zvýhodnení prevádzky takého vozidla zo strany japonskej vlády) sú obe vozidlá predávané prostredníctvom všetkých štyroch vyššie uvedených predajných kanálov.

Modely s alternatívnymi pohonmi

Najväčšia japonská automobilka sa v poslednom desaťročí stala priekopníkom v oblasti zavádzania inovatívnej techniky pohonu do každodenného života. Týka sa to predovšetkým

hybridných vozidiel, ale u Toyoty nezaostávajú ani vo vývoji elektromobilov, alebo áut poháňaných palivovými článkami. Firma tak patrí medzi malý počet výrobcov, ktorí sú schopní paralelne pracovať na všetkých troch základných typoch alternatívnych pohonných systémov, ktoré v súčasnosti vykazujú aspoň čiastkovú perspektívnosť.

Asi najznámejším alternatívnym pohonom Toyoty je systém Hybrid Synergy Drive (HSD), kombinujúci elektromotory a spaľovací agregát. Vozidlá vybavené týmto technickým riešením tak môžu pri štarte a nízkych rýchlostiach využívať voliteľne mód elektrického pohonu, alebo spoluprácu spaľovacieho agregátu a elektromotorov. Pri vyšších rýchlostiach je potom funkčný len duálny princíp pohonu.

Typickým predstaviteľom vozidla poháňaného systémom HSD je Toyota Prius, patriaca na domácom trhu medzi najpredávanejšie modely značky. Päťdverový liftback je v Japonsku dostupný v rovnakej technickej špecifikácií ako u nás, takže na jeho pohon slúži zážihový agregát objemu 1.8 litra s výkonom 80 kW a trakčný elektromotor s výkonom 60 kW. Spoločný výkon, ktorý nemožno z dôvodu výkonového maxima dosahovaného pri rôznych otáčkach jednoducho sčítať, dosahuje 100 kW.

V polovici roka 2011 pribudne k základnej karosárskej verzií aj praktickejší Prius V, s objemnejšou karosériou a rovnakým technickým základom. O ďalšieho pol roka neskôr sa rodina kompaktných hybridov rozrastie o päťdverový hatchback Prius C, vychádzajúci z rovnomenného conceptu, predstaveného na Detroit Auto Show 2011.

toyota

Okrem Priusu je na japonskom trhu k dispozícií aj druhý hybridný špeciál v podobe stredne veľkého sedanu Toyota Sai. Značková alternatíva Lexusu HS, ktorú okrem elektromotora poháňa aj agregát s objem 2.4 litra, disponuje maximálnym výkonom na hranici 140 kW.

Hybridná technika si ale na domácom trhu našla cestu aj do luxusného sedanu Crown Hybrid. Auto vyššej strednej triedy poháňa šesťvalec 3.5 litra (218 kW) doplnený o elektromotor s výkonom 147 kW. Maximálny netto-výkon hybridnej sústavy je na hranici 269 kW.

Samostatnou kapitolou medzi hybridnými Toyotami je systém HSD, kombinovaný s dodatočným pohonom zadnej nápravy, nazvaný E-Four. Zatiaľ čo predné kolesá sú tu poháňané spaľovacím agregátom a elektromotorom, zadný pár kolies je v prípade sťaženej trakcie poháňaný ďalším samostatným elektromotorom. Touto technikou je vybavené veľké MPV Estima Hybrid a luxusné SAV Toyota Harrier Hybrid.

Systém Hybrid Synergy Drive ale tvorí základ aj pre ďalšie alternatívne verzie. V roku 2008 sa tak v USA predstavil prototyp CNG Camry Hybrid, kde agregát nespaľuje benzín, ale stlačený zemný plyn.

Bližšie sériovej výrobe je ale Prius Plug-in Hybrid Vehicle, kombinujúci prednosti systému HSD a konvenčných elektromobilov. Zatiaľ čo výkonové parametre Priusu PHEV sa oproti základnej verzií nemenia, výkonnejšie Li-Ion batérie dobíjateľné z bežnej elektrickej siete významne predlžujú dojazd vozidla v čisto elektrickom, ako aj hybridnom móde.

Cez Prius PHEV sa tak dostávame k vývojovému programu elektromobilov. Ten v minulosti japonská automobilka viedla vo vlastnej réžií a jeho výsledkom bude model iQ EV s dojazdom 105 km, ponúkaný od polovice roka 2012.

Pre rozmerovo väčšie elektromobily ale zvolila Toyota inú cestu. Aby urýchlila ich uvedenie na trh, prevzala v minulom roku 2%-ný podiel v americkej automobilke Tesla Motors, špecializujúcej sa na vývoj a výrobu tohto typu vozidiel. Ich prvým spoločným produktom bude od roku 2012 Toyota RAV4 EV s výkonom 215 kW a dojazdom 160 km.

V ďalších rokoch má potom nasledovať celá séria elektromobilov postavených jednak s využitím upravenej techniky konvenčných modelov Toyoty, ale aj na špeciálnych platformách Tesla Motors.

toyota

V mediálnom úzadí sa v poslednom čase ocitol tretí vývojový program, ktorým je vývoj pohonného systému na báze palivových článkov. Jeho reprezentantom je druhá generácia technologického demonštrátora Kluger FCHV-ADV. Hnací elektromotor s výkonom 90 kW je napájaný zo série NiMH batérií, v ktorých sa ukladá energia získaná z reakcie plynného vodíka s kyslíkom. Na jedno naplnenie nádrží (156 litrov) je potom vozidlo schopné operovať do vzdialenosti cca. 800 km.

Dve flotily testovacích prototypov Kluger FCHV-ADV sú od konca roka 2010 nasadené do skúšobnej prevádzky v Japonsku a USA. Ak sa vrámci dlhodobých testov neukáže zásadnejší problém, vedenie Toyoty počíta s komerčným uvedením vodíkových áut okolo roku 2015.

Kei by... 2011

Toyota je (a vždy bola) jedinou japonskou automobilkou, ktorá vo svojej ponuke nemala mikrovozidlá kategórie kei. Vyplývalo to jednak z ambícií presadiť sa na západných trhoch, kde tento typ vozidiel nebol žiadaný, a neskôr aj z ovládnutia značky Daihatsu, špecializujúcej sa práve na trh kei.

Paradigma platiaca viac ako 60 rokov však bude nakoniec prelomená v druhej polovici roka 2011. Ako totiž nedávno oznámilo vedenie Toyoty, značka prvýkrát vo svojej histórií vstúpi na domáci trh kei-vozidiel, a to hneď so štvoricou modelov. Pripravované kvarteto však nepochádza z vývojových dielní materskej automobilky, ale podľa očakávania pôjde o badge-engineering vybraných modelov dcérskeho Daihatsu.

Sedany a kombi

Základnou karosárskou verziou je na japonskom trhu sedan. Toyota ho domácim zákazníkom ponúka v rôznych veľkostiach hneď dvanásťkrát a pridáva k tomu aj trojicu áut, viac alebo menej približujúcu sa konvenciám kombi.

Najmenším sedanom Toyoty je Belta, zaraďujúca sa rozmermi do dolnej triedy. V ázijských exportných lokalitách je tento model známy pod označením Vios, a v USA sa zas predáva ako Yaris Sedan. Na domácom trhu je auto k dispozícií s dvojicou pohonných jednotiek: základnou 1.0 (51 kW), a silnejšou 1.3 (64 kW) - kombinovanou aj s pohonom 4WD.

Subkompaktné kombi utilitárnych tvarov Probox Wagon, a jeho luxusnejšia verzia Succeed Wagon tvoria samostatný modelový rad, ktorý nemá nijaký karosársky ekvivalent v podobe sedanu. Dizajnom i technikou identické autá poháňa 1.5 litrový motor s výkonom 80 kW, resp. vo verzii 4WD s nepatrne nižším maximom na úrovni 77 kW.

toyota

Sedan z legendárnym názvom Corolla, známy aj na našich trhoch sa v Japonsku predáva v odlišnej podobe ako Corolla Axio. Tamojší zákazníci si môžu vybrať z dvojice pohonných jednotiek, kombinovaných vždy s pohonom predných, alebo všetkých štyroch kolies. Slabšia jednotka s objemom 1.5 litra disponuje výkonom 81 kW (resp. 77 kW ako 4WD), silnejší motor 1.8 má 106 kW (resp. 98 kW vo verzií 4WD).

Okrem sedanu je na domácom trhu k dispozícii aj odvodená karosárska verzia kombi - Corolla Fielder. Použitá technika, ako aj špecifikácie sa zhodujú so základným modelom Axio.

Japonská stredná trieda je v podaní Toyoty reprezentovaná dvojicou technicky spriaznených sedanov. Na mainstreamového zákazníka je zameraný model Premio, náročnejšiu klientelu má zas za cieľ Toyota Allion s odlišným dizajnom prednej a zadnej časti karosérie.

U oboch áut je na výber z rovnakej, na japonské pomery nezvykle bohatej palety motorov. Základnou pohonnou jednotkou je 1.5-litrový agregát s výkonom 81 kW. Silnejšia motorizácia 1.8 (106 kW) je ako jediná k dispozícií alternatívne s pohonom predných, alebo všetkých štyroch kolies. Vrcholom v ponuke Premia a Allionu je potom dvojliter s výkonovým maximom 116 kW.

Popri dvojici stredných sedanov ponúka Toyota ešte jedno podobne veľké auto. V tomto prípade však ide o špeciálny model, pretože Comfort je vo výrobe od polovice 90. rokov a jeho dizajn odkazuje na obdobie ešte minimálne o dekádu staršie. Skromne vybavený sedan, obľúbený predovšetkým medzi taxislužbami, je po technickej stránke rovnako výnimočný, ako svojim pôvodom a určením. Dvojlitrový motor s výkonom 83 kW, poháňajúci zadné kolesá je totiž dodávaný výlučne v úprave spaľujúcej skvapalnený zemný plyn.

S mierne upraveným výzorom je potom Toyota Comfort k dispozícií aj v prevedení s dlhším rázvorom Crown Comfort. A aby toho nebolo dosť, táto verzia má luxusnejšiu alternatívu Crown Sedan, voliteľne dostupnú aj s karosériou predĺženou na 4830 mm.

Ponuku veľkých sedanov otvára model Camry, v minulosti známy aj z európskeho trhu. Na rozdiel od pozície akú zastával u nás, je ale v Japonsku najskromnejším riešením pri kúpe veľkej Toyoty. Tomu zodpovedá aj ponuka techniky, kde je pri jedinom štvorvalci 2.4 na výber len z pohonu dvoch, alebo štyroch kolies.

Praktickejšou a hodnotnejšou alternatívou ku Camry je crossover-kombi Mark X ZiO. Svojbytne tvarované vozidlo, charakterom karosérie na rozmedzí kombi a MPV je aj napriek kmeňovému označeniu, ktoré zdieľa s dizajnovo odlišným sedanom, samostatným modelovým radom. Domáci zákazníci Toyoty si potom môžu vyberať medzi motorom používaným v Camry (vrátane oboch alternatív pohonu), alebo šesťvalcom 3.5 s výkonom 206 kW, prenášaným na predné kolesá.

Toyota Mark X je v hierarchií automobilky vstupnou bránou do sveta luxusných sedanov. S vyššie spomenutým crossoverom tak nie je klasická karosárska verzia okrem označenia spojená takmer ničím. Väčšia platforma, v základnej konfigurácií s pohonom zadných kolies, ako aj iné dizajnové prvky zdôrazňujú, že v tomto prípade ide o samostatný model.

Na jeho pohon slúžia dva šesťvalcové motory: dva a pol liter s výkonom 149 kW poháňajúci dve, alebo všetky štyri kolesá, resp. tri a pol liter (234 kW), dostupný len s pohonom 2WD.

toyota

Legendárne meno Crown sa v tomto prehľade už raz vyskytlo. V prípade auta strednej triedy však ide iba o formu marketingovej podpory pre špecifický retro-model. Skutočná Toyota Crown je totiž luxusným sedanom na rozhraní vyššej strednej a hornej triedy. A v japonských reáliách sa celý modelový rad naviac delí podľa zamerania na ďalšie – dizajnovo mierne odlišné - verzie.

Prvú modelovú skupinu tak tvoria luxusne ponímaný Crown Royal Saloon, športovejšia alternatíva Crown Athlete, a skôr spomenutý Crown Hybrid. Oba konvenčné modely majú za základ šesťvalec 2.5 litra, ktorého 149 kilowattový výkon sa prenáša buď na zadné, alebo všetky štyri kolesá. Výkonnejšie alternatívy sú už ale rozdielne. Zatiaľ čo Royal Saloon má v ponuke aj trojliter s výkonom 188 kW (pre verzie 2WD aj 4WD), verzia Athlete je okrem základného agregátu k dispozícií aj s výkonnejším motorom 3.5 (232 kW), poháňajúcim zadné kolesá.

Vrcholom modelového radu je Crown Majesta. Najluxusnejšia verzia sa od predchádzajúcich Crown-ov neodlišuje iba predĺžením rázvoru a karosérie, ale aj elitnou ponukou osemvalcových pohonných jednotiek . Motor s objemom 4.3 litra (206 kW) je dostupný len s pohonom 4WD, a silnejšia alternatíva 4.6 (255 kW) zas iba s pohon zadných kolies.

Vlajkovou loďou Toyoty je ultraluxusný model Century s dĺžkou presahujúcou 5 metrov. Druhá generácia sedanu, predstavená v roku 1997 nadväzuje retrodizajnom na svojho ikonického predchodcu, vyrábaného v rozmedzí rokov 1967-1997.

Aktuálna Toyota Century skrýva pod klasickým kabátom najmodernejšiu techniku, ktorej kraľuje päťlitrový motor V12 s výkonom 206 kW.

2box

Druhou veľkou skupinou v portfóliu Toyoty sú automobily s karosériou 2box. Zaraďujú sa medzi ne nielen hatchbacky, ale predovšetkým rôzne formáty praktických dvojpriestorových vozidiel dolnej a nižšej strednej triedy.

Zatiaľ najmenším modelom kategórie 2box, ale i celého modelového radu Toyoty je minivozidlo iQ. Auto známe aj z nášho trhu je v domácom prostredí dostupné buď s 1.0-litrovým motorom výkonu 50 kW, alebo silnejšou jedna-štvorkou, disponujúcou 69 kilowattmi.

Praktickejšiu, päťdverovú karosériu, pri o málo väčších rozmeroch má Toyota Passo. Táto značková verzia Daihatsu Boon je poháňaná rovnakou dvojicou pohonných jednotiek ako menší model iQ – s tým, rozdielom, že pri jednolitrovom motore je možné zvoliť aj pohon všetkých kolies.

Nová generácia Toyoty Vitz je japonským predobrazom Yarisu, modelového ročníka 2012.

Na domácom trhu značky však bude k dispozícií iba s piatimi dverami a už spomenutou dvojicou motorov 1.0 a 1.4 litra. Druhá pohonná jednotka však bude kombinovateľná aj s pohonom 4WD.

Jedným z typických predstaviteľov kategórie 2box je subkompaktný crossover Toyota ist. Dvojpriestorový model, na našich trhoch v mierne pozmenenej podobe známy ako Urban Cruiser, je v krajine svojho pôvodu dostupný len s motorom objemu 1.5 litra. Jeho maximálny výkon potom osciluje v závislosti od zvolenej konfigurácie pohonu medzi 76 kW (4WD) a 80 kW (2WD).

toyota

Charakterovo podobným modelom, avšak s hranatejšou karosériou a excentrickejším dizajnom je Toyota bB. Značková verzia Daihatsu COO (v Európe známeho ako Materia) je poháňaná agregátmi 1.3 a 1.5. Slabšia jednotka, dodávaná v kombinácií s pohonom dvoch aj všetkých štyroch kolies disponuje 68 kW. Silnejší motor, určený len pre predokolku má svoj výkonový vrchol pri 80 kW.

Ďalšie trio malých praktických modelov sa pohybuje na hranici kategórie MPV.

Toyota Porte s krátkou a vysokou karosériou je koncepčne podobná medzičasom už nevyrábanému Peugeotu 1007. Bočné posuvné dvere sú však v tomto prípade umiestnené len na ľavom boku. Vodičovu stranu obsluhuje štandardná konštrukcia.

Záujemcovia o Porte môžu vyberať medzi rovnakými pohonnými jednotkami, aké pracujú aj v Toyote bB – avšak s rozdielnymi výkonovými parametrami. Jedna-trojka má 64 kW, silnejší jeden a pol liter zas 80 kW (2WD), resp. 77 kW (4WD).

Nekonvenčné usporiadanie dverí je zvláštnosťou aj u väčšieho modelu Raum. Prístup k predným sedadlám je cez štandardnú dvojicu, na ktorú bez použitia stredového stĺpika nadväzuje posuvný pár, sprístupňujúci zadný rad sedadiel.

V Toyote Raum pracuje jediný motor objemu 1.5 litra, s výkonom 80 kW (prenášaným na predné kolesá), alebo 77 kW (v prípade plnepohonnej verzie).

toyota

Rovnaká jednotka je osadená aj v druhej generácií modelu Ractis, ktorý sa práve v tomto období dostáva na naše trhy ako Toyota Verso-S.

Portfólio kompaktných vozidiel kategórie 2box je už nepomerne skromnejšie. Základom ponuky tu je (výlučne) päťdverová Toyota Auris, a jej výkonnejšia a luxusnejšia alternatíva Blade.

Pod kapotou mainstreamovejšieho Aurisu pracuje pohonná jednotka s objemom 1.8 litra, disponujúca v kombinácii s predným pohonom výkonovými alternatívami 106 / 108 kW.

Verzia s pohonom 4WD má potom maximum na 100 kilowattoch.

Toyota Blade so zmenenou prednou časťou, podtrhuje svoje zameranie na náročnejšiu klientelu dvojicou výkonnejších motorov. Ten, s objemom 2.4 litra prenáša výkon 123 kW buď na predné, alebo všetky štyri kolesá. Výkonnejší šesťvalec 3.6 (206) je dodávaný len v kombinácií s predným pohonom.

Kompaktný crossover Corolla Rumion uzatvára ponuku Toyoty v kategórií 2box. O triedu väčší súrodenec modelu bB je osadený jeden a pol litrom s výkonom 81 kW, alebo silnejším agregátom 1.8 s výkonovými maximami 100 kW (4WD), resp. 106 kW (2WD).

Coupé

Keď v roku 2006 skončila výroba modelu Celica, a o rok neskôr aj roadsteru MR-S, značka Toyota stratila kontakt s trhom športových vozidiel. Táto situácia trvá dodnes a ostane to tak...do jesene / podzimu tohto roka.

V závere roka 2010 totiž japonská značka uvedie na trh nové coupé, ktorého predobrazom je ženevský prototyp FT-86 II. A správy z Japonska naznačujú, že v budúcnosti neostane tento model osamotený. V priebehu nasledujúcich 2-3 rokov by sme sa totiž mali dočkať aj nového malého roadsteru.

MPV

Obrovská popularita klasickej konštrukcie MPV je jedným z najcharakteristickejších špecifík japonského trhu. Toyota preto pokrýva tento segment hneď šiestimi modelovými radmi od dolnej, až po vyššiu strednú triedu.

S dĺžkou 4.180 mm je najmenším MPV v ponuke Toyoty 7-miestny model Passo Sette. Značkovú verziu Daihatsu Boon Luminas poháňa vo verzií 2WD aj 4WD jediný motor s objemom 1.5 litra (80 kW).

Na rozhraní nižšej strednej a strednej triedy sa v portfóliu automobilky nachádza dvojica podobných MPV.

Menším z nich je Toyota WISH, ktorá je dlhodobo jedným z absolútne najpredávanejších modelov na japonskom trhu. Na jej pohon slúži dvojica štvorvalcov: slabší 1.8 má v závislosti od typu pohonu maximálny výkon 98 kW (4WD), alebo 106 kW (2WD); silnejší dvojliter poháňajúci len predné kolesá disponuje 116 kilowattmi.

toyota

Rovnaké motory (s identickými parametrami) pracujú aj pod kapotou mierne väčšieho MPV Isis.

V strednej triede však Toyota ponúka aj ďalší modelový rad, ktorým je utilitárne tvarovaný van Noah. Spolu s dynamickejším dvojčaťom Voxy je k dispozícií s jediným motorom objemu 2.0 litra, a dvoma výkonovými alternatívami: 116 kW vo verzií 2WD, resp. 114 kW pri plnepohonnom prevedení.

O triedu väčším modelom je Toyota Alphard, resp. jej verzia Vellfire s detailne pozmeneným exteriérom a interiérom. U oboch veľkých vanov je na výber z dvojice pohonných agregátov a pohonu 2WD, alebo 4WD. Štvorvalec s objemom 2.4 má vrchol pri 125 kilowattoch, šesťvalec objemu 3.5 litra dosahuje maximálny výkon 206 kW.

Vrcholom ponuky MPV je Toyota Estima. V luxusnom jednopriestorovom aute vyššej strednej triedy, ktoré je ďalším vývojom aj u nás kedysi známej Previe, pracuje identická paleta motorov, ako u dua Alphard / Vellfire. Treťou motorizáciou je už skôr spomenutá alternatívna verzia Estima Hybrid.

SUV

Pomerne prekvapivá situácia vládne u Toyoty v oblasti ponuky vozidiel kategórie SUV, obsahujúcich až sedem modelov. V porovnaní s minulosťou tak zatiaľ nedošlo k zoštíhleniu portfólia, ku ktorému v dôsledku zmien na japonskom trhu vo väčšej či menšej miere pristúpili konkurenčné firmy. Dlhodobý vývoj totiž ukazuje, že na ostrovoch sa – v rozpore z ostatnými svetovými trhmi – prehlbuje popularita veľkopriestorových vozidiel práve na úkor SUV.

Základný rad terénnych vozidiel nie je výsledkom vývoja materskej automobilky. Toyota Rush je totiž len ďalším z radu malých áut, ktoré pochádzajú od dcérskeho Daihatsu – v tomto prípade je originálom Be-go (v Európe známy ako Terios). Tak ako pôvodný model, aj značková verzia Rush je dostupná s pohonom zadných, alebo všetkých štyroch kolies a jediným motorom objemu 1.5 litra (80 kW).

Celosvetovo známa Toyota RAV4 je na domácom trhu dostupná znovu iba s jediným agregátom, tentokrát objemu 2.4, ktorého výkon 125 kW môže byť kombinovaný buď s pohonom 2WD, alebo 4WD.

Zatiaľ čo RAV4 v Japonsku zohráva úlohu základnej ponuky, ťažiskovým terénnym kompaktom je tu po technickej stránke podobný, ale rozmerovo väčší model Vanguard. Štylisticky odlišné vozidlo je poháňané už spomenutým motorom 2.4 (s oboma typmi pohonu), alebo šesťvalcom 3.5 (206 kW), poháňajúcim všetky štyri kolesá.

toyota

Luxusné SAV Harrier, vo svete známe ako minulá generácia Lexusu RX, ostáva zatiaľ v katalógoch Toyoty aj po tom, ako dcérsky prémiový brand uviedol nástupcu. S agregátom 2.4 (118 kW) uzatvára ponuku civilnejších modelov, pri ktorých si zákazníci môžu vybrať medzi systémami pohonu 2WD a 4WD, resp. u vyššie spomenutého Harrieru Hybrid aj E-Four 4WD.

Od začiatku roka 2011 otvára ponuku skutočných offroadov Toyota FJ Cruiser, pôvodne určená pre zákazníkov v USA. Vozidlo zbiehajúce z výrobných liniek dcérskej firmy Hino Motors je v japonských showroomoch dostupné len so šesťvalcom 4.0 výkonu 203 kW.

Land Cruiser Prado (bez doplnkového pomenovania) poznáme aj z našich ulíc. V krajine svojho pôvodu je ale dostupná len dlhšia, päťdverová verzia. Čiastková zmena je potom aj v ponuke pohonných jednotiek: zatiaľ čo vrcholný motor 4.0 V6 (203 kW) je k dispozícií aj tamojšej klientele, objemovo menší diesel je na ďalekovýchodných ostrovoch zastúpený zážihovým štvorvalcom 2.7 so 120. kilowattmi.

Ponuku veľkých SUV uzatvára Toyota Land Cruiser s tým istým osemvalcom objemu 4.6 (234 kW), ktorý je použitý aj v exportných verziách.

V predchádzajúcich riadkoch sme si teda predstavili ponuku Toyoty na jej domácom trhu. Okrem týchto modelov ale existuje aj niekoľko ďalších, ktoré boli vyvíjané špeciálne pre iné svetové regióny a v Európe sú tak viac-menej exotikou. K týmto autám sa ale vrátime v samostatnom článku...