Marko: Budúcnosť Chrysleru

V automobilovej histórií existuje „príbeh“ veľkej firmy, ktorej dejiny sú neustálim zápasom o prežitie. Jej súčasná pozícia je akoby zrkadlovým odrazom situácie, v ktorej táto automobilka pred viac ako 80. rokmi vznikala. A ani desaťročia medzi týmito dvoma obdobiami neprinášali firme pokoj. Reč je o americkom koncerne Chrysler.

Začiatky

Vznik automobilky Chrysler je datovaný rokmi 1924 až 1925. Táto informácia by sa za normálnych okolností nijak nevymykala bežným faktografickým údajom, zapísaným v análoch miliónov iných spoločností. Lenže Chrysler vznikal na základoch existenčnými ťažkosťami zmietanej firmy Maxwell Motor Company, ktorej osud sa stal nechceným dedičstvom aj pre nástupníckeho výrobcu. História Chrysleru je tak popretkávaná množstvom cyklicky sa opakujúcich, väčších či menších kríz.

Tá prvá prišla už krátko po vzniku firmy, spolu s burzovým krachom v New Yorku. Nasledujúce obdobie hospodárskej krízy zasiahlo značku Chrysler o to viac, že masívne investície do luxusného, aerodynamicky tvarovaného modelu Airflow sa výrobcovi nikdy nevrátili. Toto obdobie tak automobilka prežila iba vďaka menším a lacnejším autám dcérskych značiek Dodge a Plymouth.

Povojnový vývoj

V priebehu druhej svetovej vojny, i tesne po jej skončení sa Chrysler v dôsledku neúspechu „extravagantných“ tvarov modelu Airflow držal konzervatívnejších línií. Túto filozofiu narušil až v polovici 50. rokov Virgil Exner so sériou svojich designových conceptov. Ich tvary v štýle Forward Look dodnes patria nielen k „najsvetlejším“ chvíľam koncernu Chrysler, ale aj celej histórie automobilového designu. Prietrž Exnerovej práci ale urobil prelom 50. a 60. rokov. Ďalšia kríza v automobilke prišla v dôsledku stagnácie na americkom trhu, ale hlavne kvôli klesajúcej kvalite výroby. Následná reštrukturalizácia definitívne „pochovala“ upadajúcu koncernovú značku DeSoto, a nie príliš šťastne zasiahla i Dodge a Plymouth. Trhové pozície oboch brandov z nižšieho cenového spektra sa v dôsledku rozširujúcej sa ponuky modelov začali vo veľkej miere prekrývať, čo na niekoľko rokov nepriaznivo poznačilo ich profitabilitu. Z krízy ich dostala až séria nových modelov „muscle-cars“, ktoré v druhej polovici 60. rokov načas vrátili celý koncern Chrysler do relatívne stabilnej pozície. Toto desaťročie sa ale nieslo aj v duchu transalantických „expanzívnych“ plánov, ktoré mali Chrysler postaviť na úroveň hlavných domácich konkurentov – Ford Motor Co. a General Motors. V ich centre stál nákup výrobcov Simca a Barreiros, ako i britského koncernu Rootes Group, ktorí spoločne sformovali novú divíziu Chrysler Europe.

Krízy modernej histórie

Sľubne sa vyvíjajúcu situáciu druhej polovice 60. rokov ale znovu narušila kríza zo začiatku nového desaťročia. Jej spúšťačom (pre celý automobilový priemysel) boli dve obdobia označované ako „prvý a druhý ropný šok“. Úvodný kolaps trhu s ropou zastihol koncern Chrysler v relatívne dobrej situácií. Na rozdiel od oboch väčších konkurentov mal v ponuke niekoľko malých, úsporných modelov. Ani tie ale nedokázali vykryť stratu spôsobenú vynúteným ukončením výroby dovtedy extrémne ziskových „muscle-cars“. Znehodnotená bola aj investícia do úplne novej generácie veľkých sedanov, ktorých trhový nástup nešťastne vyšiel práve na toto obdobie. Upadajúci Chrysler musel začať prehodnocovať svoje plány, vrátane zámorských aktivít. Najprv rozpredal svoje európske značky francúzskym koncernom PSA a Renault, a krátko potom „prepustil“ Mitsubishi Motors aj svoj austrálsky závod. Definitívnou „ranou osudu“ bol ale „druhý ropný šok“, ktorý zastihol automobilku v postupujúcom rozklade, a Chrysler sa tak v roku 1979 ocitol na pokraji krachu. Ten bol odvrátený až zásahom americkej vlády, ktorá na odvrátenie úpadku firmy vyčlenila finančnú pomoc vo výške 1,5 miliardy USD.

Vládna pomoc, ako aj nové vedenie automobilky na čele s Anthonym „Lee“ Iacoccom pomohli v priebehu prvej polovice 80. rokov Chrysler znovu stabilizovať (hlavne vďaka predajom minivanu Voyager, resp. jeho značkových derivátov, a neskôr nákupom značiek Jeep a AMC) . Avšak ani záver tohto desaťročia sa neobišiel bez nástupu ďalšej krízy. Starnúce a neatraktívne portfólio modelov z prelomu 80. a 90 rokov znovu nepriaznivo zasiahlo do hospodárskych výsledkov firmy.

Cestou z tejto situácie sa stalo spustenie bezprecedentne rozsiahleho vývojového programu, ktorého výsledky boli prvýkrát prezentované na januárovom / lednovom detroitskom autosalóne v roku 1992. Séria noviniek radov LH a LHS (Chrysler Concorde / NewYorker, Dodge Intrepid, Eagle Vision), nový Jeep Grand Cherokee, alebo sériová verzia „superšportu“ Dodge Viper okamžite vzbudili obrovskú pozornosť. Chrysler sa vďaka atraktívnym štylistickým líniám „Cab Forward“ stal takmer z večera do rána novým svetovým lídrom v oblasti designu, a po štyridsiatich rokoch tak nadviazal na éru Virgila Exnera. Aj ďalšie modely z polovice 90. rokov zaznamenali úspech a vytvorili tak asi najúspešnejšie obdobie v histórií automobilky. A pokračujúci rozvoj Chrysleru mala podľa vtedajšieho vedenia zabezpečiť fúzia z iným rešpektovaným výrobcom, ktorá by dala vzniknúť silnému koncernu s globálnym vplyvom. V tajnosti tak začali rokovania s potencionálnymi kooperačnými partnermi.

Chrysler ako súčasť transatlantického koncernu

Výsledky rokovaní, oznámené 7. mája / května 1998 sa stali prekvapením pre celý svet. Chrysler sa dohodol na fúzií s nemeckým výrobcom Daimler-Benz. Novosformovaný koncern DaimlerChrysler sa mal stať partnerstvom dvoch rovnocenných firiem. Už prvé tlačové správy ale odhalili skutočnú pravdu. Výmena akcií v koncerne prebehla v pomere 2:1 v prospech nemeckého výrobcu, takže fakticky išlo o prevzatie americkej automobilky jej európskym „partnerom“. Niektorí analytici tiež začali upozorňovať na možné problémy, vyplývajúce z odlišnej kultúry oboch spoločností. Tieto úvahy ale niekoľko mesiacov po fúzií potlačila do úzadia ďalšia kríza Chrysleru. Bola dôsledkom klesajúcej produktivity, a čiastočne i „daňou“ za obrovskú modelovú ofenzívu v polovici 90. rokov. Následnú reštrukturalizáciu už viedol manažerský team z Nemecka, vedený Dr. Dieterom Zetschem. Realizované úsporné opatrenia vrátili Chrysler Group k ziskovosti v prvých rokoch nového milénia. Nemalo to ale platiť nadlho...

Pripravovaný predaj Chrysleru

Začiatkom roka 2007 sa Chrysler prekvapivo prepadol do ďalšej straty. Opísať jej príčiny nie je tentokrát jednoduché. Významnú úlohu bezpochyby zohrala situácia na severoamerickom trhu, kde dlhé roky zúrila medzi domácimi výrobcami vyčerpávajúca cenová vojna. Závažné chyby má ale na svedomí aj nemecký majiteľ Chrysleru. Napriek nespornej snahe sa novému vlastníkovi nepodarilo zvýšiť produktivitu na dostatočnú úroveň (hlavne v porovnaní s japonskými automobilkami). Stuttgartským manažérom sa tiež nikdy nepodarilo nadviazať na atraktívne modelové portfólio z polovice minulého desaťročia. Niektoré autá (napr. Crossfire, Pacifica) sa tak ukázali byť pomerne drahými chybami. Nepriaznivú úlohu v image americkej značky mohla zohrať aj „technická degradácia“, vyplývajúca z „kompromisného“ využívania konštrukčných celkov primárne určených pre iné značky (Mercedes-Benz, resp. Mitsubishi).

Reálne pretrvávajúce kultúrne rozdiely medzi oboma časťami DaimlerChrysleru, ako i neustále sa vracajúce ťažkosti americkej divízie tak dali vzniknúť fámam o možno rozpade transatlantického koncernu. A fámy sa o niekoľko týždňov stali reálnou možnosťou, keď vedenie v Stuttgarte pripustilo neúspech ani nie desať rokov starej „fúzie“, a dodalo, že predaj Chrysleru je možným východiskom z krízy. „Na stole“ sa tak ocitlo niekoľko možných riešení: predaj celej skupiny Chrysler, alebo predaj značiek Chrysler a Dodge, pričom Jeep by ostal aj ďalej v majetku nemeckej automobilky. Treťou, i keď najmenej pravdepodobnou možnosťou je ďalší reštrukturalizačný plán vrámci súčasného koncernového status quo.

Krátko po oznámení možného predaja Chrysleru sa ohlásil aj prvý záujemca. Trochu prekvapivo ním bol konkurenčný koncern General Motors, zmietajúci sa vo vlastných problémoch. Jeho situácií zodpovedala aj bizarne sformulovaná akvizičná ponuka. Nákup Chrysleru nemal byť realizovaný priamou platbou, ale poskytnutím minoritného akciového podielu GM „do rúk“ nemeckej automobilky. Tá by sa ale musela zaviazať, že prevezme náklady na niektoré reštrukturalizačné opatrenia (vo výške cca. 1. miliardy USD). Stuttgartské vedenie takúto akvizičnú ponuku samozrejme zamietlo. Zároveň poverilo investičnú banku JP Morgan Chase riadením možného predaja divízie Chrysler Group.

Komu bude patriť Chrysler o mesiac?

Podľa medializovaných informácií boli na prevzatie americkej firmy podané tri akceptované ponuky, z ktorých by mal byť vybraný nový majiteľ Chrysleru do konca mája / května. Prvým záujemcom je private-equity skupina Blackstone Group. Z rovnakého prostredia pochádza aj Cerberus Capital Management LP, kde ako poradca pôsobí bývalý prevádzkový riaditeľ Chrysleru Dr. Wolfgang Bernhard. „Papierovo“ najväčšie šance sa ale pripisujú kanadskej spoločnosti Magna International, ktorá podala ponuku spoločne s finančným partnerom Ripplewood Holdings Ltd. Aj keď je suma tretej ponuky podľa dostupných správ najnižšia, výrazne v prospech spoločnosti Magna hovoria skúsenosti firmy z automobilového priemyslu, kde ako outsorcingový partner vedie vývojovo-výrobné projekty pre veľké automobilky (vrátane DaimlerChrysleru).

Naopak, medzi zamietnutými ponukami na prevzatie sú tie, pochádzajúce od private-equity skupiny Centerbridge Capital Partners LP, ako aj od bývalého menšinového vlastníka Chrysleru Kirka Kerkoriana. Medzi záujemcami sa neobjavil ani nijaký z automobilových koncernov, čo je jednak výsledkom neúspechu väčšiny “automobilových“ fúzií v uplynulých desiatich rokoch, ale hlavne odrazom súčasnej nepriaznivej situácie v celom odvetví.

Nech už bude novým majiteľom Chrysleru ktokoľvek, čaká ho ťažká úloha zbaviť firmu osudu, zdedeného ešte po Maxwell Motor Co. Spoločnosti z prostredia finančných skupín by tiež mali pamätať, že k úspechu nebudú stačiť iba (v ich ponímaní tak typické) úpravy na strane nákladových položiek, ale predovšetkým masívne investície do samotnej podstaty podnikania automobilky: do vývoja, marketingu, a hlavne vytvorenia silného, moderného a typického modelového portfólia Chryslerov.

Chrysler PT Cruiser

Prakticky okamžite po uvedení modelu PT Cruiser s retrodesignom 30. rokov sa auto stalo bestsellerom. Týkalo sa to však iba domáceho severoamerického trhu, kde retro-móda zažívala boom. Na európskych trhoch bolo auto prijaté nepomerne „chladnejšie“, a vybudovalo si skôr pozíciu extravagantnej alternatívy ku konvenčným modelom nižšej strednej triedy. Situácia sa ale časom začala meniť aj v USA, a dnes sa ukazuje, že retro-design (vo svojich extrémnejších podobách) bol iba „módnym výstrelkom“ krátkeho obdobia. Vedenie značky Chrysler zohľadnilo tento fakt, a rozhodlo, že PT Cruiser nedostane priameho nástupcu.

Nový model, ktorý by mal nahradiť PT Cruiser zdedí po svojom predchodcovi iba koncepciu crossoveru. Naopak, opustí nielen design retro-línií, ale i kompaktné rozmery a (pravdepodobne) aj označenie. Novinka, pripravovaná pod vývojovým kódom JZ49 bude citeľne väčším autom, postaveným na upravenej platforme modelu Sebring. Veľkosť a charakter vozidla by mali zodpovedať modelom ako napríklad Subaru Forester, alebo Toyota RAV4. Premiéra nového crossoveru Chrysler je naplánovaná na rok 2009 a jeho európsky predaj by mal nasledovať o rok neskôr.

Chrysler Crossfire

Kompaktný rad coupé a roadsteru Crossfire nezaznamenal úspech ani na jednom z atlantických „brehov“. Auto doplatilo nielen na príliš polarizujúci design, ale aj na o generáciu staršiu techniku (pôvodom z prvého Mercedesu Benz triedy SLK).

Ešte väčším problémom sa ukázala byť nejasná identita amerického auta, vyrábaného v nemeckej karosárni Karmann. Pre domácich zákazníkov tak auto nebolo nikdy dostatočne „americké“, a väčšinu Európanov zas nikdy nenadchla myšlienka malého športového coupé americkej značky. Pravdou je tiež fakt, že Chrysler je „synonymom“ pre iný druh vozidiel, a zákazníci kupujúci športové modely sa tak radšej obrátia na „kompetentnejších“ výrobcov.

Všetky vyššieuvedené fakty zrejme zohrali úlohu pri rozhodnutí, že modelový rok 2007 bude pre Crossfire posledným, a po skončení výroby nedostane nástupcu.

Chrysler Sebring

Základnú karosársku verziu sedan doplní v druhej polovici roka 2007 cabriolet.

Chrysler 300C

Prepracovanie modelového radu 300C je naplánované na rok 2008. Úplne nová generácia veľkého sedanu by sa tak mala objaviť až v prvých rokoch budúcej dekády.

Chrysler Imperial

Zdroje z vedenia automobilky Chrysler uvádzajú, že od roku 2010 by mala byť spustená malosériová výroba „vlajkovej lode“ s tradičným menom Imperial. Či bude sériová podoba auta zodpovedať rovnomennému conceptu z Detroit Auto Show 2006 nebolo oznámené. Rovnako nie je jasné, či bude auto učené aj pre exportné (európske) trhy.

Chrysler Voyager

Európska premiéra novej generácie Chrysleru Voyager je naplánovaná na jesenný frankfurtský autosalón 2007.

V prípade budúceho modelového portfólia Chrysleru sa takmer dva roky zvažovala možnosť výroby sériovej verzie conceptu Firepower (Detroit Auto Show 2005). Začiatkom roka 2007 ale padlo rozhodnutie, že súčasná situácia nedovoľuje výrobu podobného auta, a projekt bol definitívne ukončený. Rovnaký osud stihol aj úvahy o výrobe 4-dverového cabrioletu na báze sedanu 300C, ktorý sa mal pôvodne objaviť zároveň s faceliftom spomenutého modelu. Nie je ale vylúčené, že podobné auto by mohlo doplniť ponuku značky po roku 2010, ako súčasť novej generácie veľkých modelov koncernu Chrysler.

(Poznámka: Prehľad je venovaný iba modelom, ktoré sú / môžu byť určené pre európsky trh. Neobsahuje novinky pripravované pre domáci, severoamerický trh.)