Marko: Budúcnosť Volva (v písmenách V a XC)

(Možná) Zmena č.1: Nový majiteľ (?)

Začnime poslednou spomenutou zmenou, ktorá sa môže ukázať pre severskú značku ako najzásadnejšia. Reč je o potencionálnom predaji automobilky Volvo Cars do rúk nového investora. Táto možnosť, aj napriek prvotným odmietnutiam zo strany šéfa koncernu, či odvetvových analytikov, je v skutočnosti reálnou alternatívou. A to aj po tom, ako sa problémami zmietaný americký koncern Ford „zbavil“ výrobcu exkluzívnych športových áut Aston Martin a do konca tohto roka dokončí predaj ďalších dvoch „klenotov“ z portfólia svojich značiek – Jaguaru a Land Roveru.

A zdá sa, že práve od ekonomickej stránky tejto transakcie závisí (ne)zotrvanie Volva v „rodine“ značiek koncernu Ford Motor Company. Najnovšie vyjadrenia vrcholového manažmentu amerického koncernu totiž hovoria o tom, že...“o možnom predaji, alebo ponechaní si značky Volvo sa definitívne rozhodne po Novom roku (2008).“ V tomto období už bude známy nielen nový majiteľ dvojice britských značiek, ale aj suma, ktorú americký koncern ich predajom získa. Ak sa nebude približovať očakávaniam koncernových účtovníkov, vedenie Fordu bude otvorené možnosti riešiť svoju aktuálnu finančnú situáciu aj predajom vysoko cenenej švédskej „dcéry“.

Ak by sa nakoniec šéf koncernu Ford Alan Mulally rozhodol predať aj Volvo Cars, mohol by vďaka ziskovosti a vynikajúcemu goodwillu švédskej značky počítať s podstatne dlhším zoznamom kupujúcich, obsahujúcim nepochybne i prestížnejšie adresy než je tomu u aktuálnej ponuky britských značiek. Nakoniec, už v tejto chvíli existujú záujemcovia, ktorí viac či menej nepokryte prejavujú o Volvo Cars záujem.

Prvým v rade záujemcov je švédska investičná spoločnosť Investor A.B. rodiny Wallenbergovcov, ktorá už potvrdila záujem kúpiť domáceho výrobcu osobných áut. Takáto transakcia by ale nebola úplným prevzatím automobilky do rúk finančného investora. Manažéri Investor A.B. preferujú ponechanie minoritného podielu Volva v rukách amerického koncernu, ktorý by aj naďalej ostal dodávateľom vývojovo-technického know-how.

Ako ďalší záujemca o značku Volvo bolo často označované aj mníchovské BMW. Jeho manažéri sa na prelome rokov 2006 / 2007 aktívne zaujímali o kúpu švédskej automobilky a aj nedávne vyhlásenia o možnej akvizícii vhodnej značky potvrdzovali reálny základ tejto teórie. V posledných týždňoch bol ale záujem o Volvo Cars zo strany BMW rezolútne dementovaný. Tento rozpor je tak pravdepodobne súčasťou aktuálnej vnútropodnikovej diskusie o ďalšom strategickom smerovaní nemeckej značky.

V prípadnom súboji o Volvo by mal nepochybne silnú pozíciu aj nový majiteľ brandov Jaguar a Land Rover, a zabudnúť nesmieme ani na viacero záujemcov z radov private-equity firiem.

Naopak, svoj záujem o Volvo už stihli verejne vylúčiť viaceré európske automobilové koncerny, vrátane Renaultu, ktorý bol pred desiatimi rokmi blízko uzavretia aliančnej dohody práve s touto severskou značkou.

Ak by k predaju Volvo Cars v roku 2008 naozaj došlo, automobilka by zmenila majiteľa presne po 10 rokoch od zaradenia do skupiny Ford Motor Company. Ani takýto scenár by ale nemal dopad na ďalšie zmeny pripravované priamo v Göteborgu, vrátane plánov týkajúcich sa budúceho modelového portfólia značky.

Zmena č.2: Design

Konzervatívny a stále pomerne hranatý design automobilov Volvo je nielen typickým poznávacím prvkom značky, ale nepochybne aj časťou jej komerčného úspechu. Platilo to tak v období pôvodného (prísne geometrického) designového smeru 80. rokov, ako i o desaťročie neskôr. Práve 90. roky a mierne zaoblenie hrán v podaní nového šéfdesignéra Petera Horburyho, posúvajúce design od excentrickosti k elegancii zaznamenal u zákazníkov švédskej značky obrovský úspech. Takto stvárnené Volvá sme mohli stretávať od roku 1991 (model 850) prakticky až dodnes.

Po 15 rokoch je ale čas na ďalšiu zmenu. Angličana Petera Horburyho, dnes zodpovedného za design severoamerického portfólia značiek koncernu Ford, vystriedal v pozícii šéfštylistu Volva jeho krajan Steve Mattin. A s jeho príchodom prichádza aj zmena pohľadu na tvary budúcich modelov Volvo. Podľa Mattinových zámerov by severská automobilka mala v blízkej budúcnosti sprostredkovávať viac emócií a exteriérový design by sa tak mal viditeľne zdynamizovať. Neznamená to ale, že by Volvo stratilo svoj typický charakter. Cieľom teda bude vytvorenie takého designu, ktorý by zachovával klasické hodnoty značky, a zároveň by umožňoval rozvíjať nové, atraktívnejšie línie. Vedenie automobilky si však v tejto súvislosti uvedomuje, že príliš rýchla zmena tvarov by ustálené a konzervatívne zákaznícke kruhy Volva mohla nepríjemne prekvapiť. Nové línie preto budú aplikované postupne, v niekoľkých evolučných krokoch. S tým prvým, naznačujúcim celkové línie budúcich göteborgských modelov sme sa už nakoniec mali možnosť zoznámiť začiatkom roka 2006, pri uvedení predsériového prototypu Volva XC60. Po uvedení produkčnej verzie XC60 sa podobné, dynamickejšie tvary stanú súčasťou všetkých nasledujúcich noviniek, na ktorých sa budú postupne rozvíjať aj nové línie jednotlivých designových celkov (resp. detailov).

S úpravou designových detailov bude súvisieť aj pripravovaná zmena znaku. Aj keď nepôjde o výrazné zásahy a charakteristická diagonála tiahnúca sa cez celú masku ostane nedotknutá, dielčie úpravy sa dotknú samotného loga. Kruh so šípkou vyjadrujúci staré alchymistické označenie železa bude graficky prepracovaný a úplne zmiznúť by mala jeho štvorcová obruba.

Zmena č.3: Štandardizácia rozmerov

U Volva by sa v porovnaní s ostatnými európskymi značkami dalo nájsť niekoľko špecifík. Jednou z nich sú napríklad rozmery a zaradenie áut do veľkostných tried, ktoré boli vždy bližšie americkému ponímaniu rozdelenia, než tomu európskemu. Pomerne dlho tak boli v ponuke sedan a kombi (S40/V40) na rozhraní nižšej strednej a strednej triedy, a rovnaká karosárska dvojica na rozhraní strednej a vyššej strednej triedy (S60 a V70). Tento postup síce vytváral istý typický charakter ponuky (ktorý bol v súlade so štandardmi amerického trhu komerčne využiteľný hlavne na tamojšom trhu), ale prinášal aj viaceré problémy. Európski záujemcovia hľadajúci štandardný hatchback nižšej strednej triedy ostávali dlho neuspokojení. Ešte horšia situácia začala časom vznikať v strednej triede, kde v porovnaní s prémiovými modelmi nemeckej proveniencie neponúkalo Volvo rozmerovo vhodného konkurenta. Dvojmodel S40 / V50 bol cieľne menší, a dvojica S60 / V70 bola zas výrazne väčšia. Nehovoriac už o tom, že veľkostný odstup medzi sedanom S60 a modelom S80 (vyššej strednej triedy) je aj dnes nedostatočný.

Vedenie automobilky, vedomé si spomenutých „anomálií“ preto pripravilo na nasledujúce roky veľkostnú „reorganizáciu“ ponuky v segmente strednej triedy. V centre týchto zmien bude zánik modelov S40/V50 v dnešnej podobe. V strednej triede tak v budúcnosti budú operovať už iba nástupcovia súčasných verzií S60 a V70, v prípade ktorých ale dôjde k zmenšeniu celkových rozmerov tak, aby lepšie zapadali do štandardnej ponuky vozidiel porovnateľnej veľkostnej kategórie. Tým sa dosiahne aj vytvorenie dostatočného odstupu vo vzťahu k veľkému sedanu S80.

Nová stratégia Volva v strednej triede však nebude mať dosah iba na hornú časť ponuky, ale dotkne sa aj skladby modelov v nižšej strednej triede. V nasledujúcom prehľade je tak spracované typové portfólio Volva tak, ako ho budeme poznať po roku 2010.

Volvo C30

V najbližšej budúcnosti nie sú u trojdverového hatchbacku pripravované nijaké výraznejšie zmeny.

Volvo S40 / V50

Dvojmodel operujúci na spodnej hranici strednej triedy je poslednou generáciou v podobe, akú sme doteraz poznali. Krátko po predstavení nového sedanu a kombi so štandardnými rozmermi strednej triedy (viď. nižšie) vypadnú z ponuky Volva ako trojpriestorová verzia S40, tak aj kombi V50.

V nomenklatúre značenia švédskej značky sa po vypadnutí v súčasnosti najmenšieho sedanu a kombi „otvorí“ medzi modelmi C30 a S60 „číselná medzera“. Tá by podľa zatiaľ nepotvrdených správ mohla byť v budúcnosti vyplnená dvojicou kompaktných modelov, postavených na platforme hatchbacku C30. Mohlo by ísť o praktickejší päťdverový hatchback a o novú interpretáciu kombi nižšej strednej triedy. Či by v prípade ich vzniku išlo iba o karosárske verzie (budúcej generácie) Volva C30, alebo o designovo samostatný dvojmodel, nie je v tejto chvíli jasné.

Volvo S60

V druhej polovici roka 2009 bude mať premiéru nástupca aktuálneho modelu S60, ktorý spôsobí „zemetrasenie“ v portfóliu cestovných áut značky Volvo. Novinka bude v porovnaní so súčasným modelom rozmerovo menšia, tak aby sa približovala „štandardnej“ dĺžke nemeckého prémiového tria. Budúci sedan tak nahradí v ponuke Volva nielen stávajúcu väčšiu „es šesťdesiatku“, ale zároveň aj menší sedan S40 (viď vyššie). Zároveň zabezpečí dostatočný veľkostný odstup od špičkového modelu S80.

Technickou bázou pre budúce Volvo S60 sa má stať koncernová platforma EU-CD, v súčasnosti používaná napríklad novým Fordom Mondeo. Jej využitie by malo umožniť aj výraznejšie úpravy v nastaveniach podvozku podľa požiadaviek jednotlivých trhov.

Volvo V70 / XC70

Ak je súčasná generácia kombi V70 technicky bližšie k „vlajkovej lodi“ Volvo S80, než k menšej S60, v nasledujúcej generácií to bude presne naopak.

Novinka očakávaná v roku 2011 bude postavená na rovnakej platforme (EU-CD) ako sedan S60. Z toho vyplýva nielen to, že pôjde o kombi-verziu základného trojpriestorového modelu, ale i to, že rovnako ako S60, aj budúca V70 bude o niečo menším autom. Rozmerovo sa tak priblíži konkurentom ako sú Audi A4, „téčková“ verzia Mercedesu triedy C, alebo BMW radu 3 Touring.

Tak ako v súčasnosti, aj nové V70 by malo byť doplnené o crossover-verziu XC70.

Volvo C70

Aktuálny model coupé-cabrioletu C70 nečakajú v najbližšej budúcnosti nijaké výraznejšie zmeny. Budúca generácia C70 by mala začiatkom nasledujúcej dekády doplniť nový sedan a kombi strednej triedy (S60 a V70) o tretiu karosársku verziu.

Volvo S80

V prípade špičkového sedanu S80 nie sú v najbližšom období pripravované nijaké výraznejšie zmeny. Nová generácia s väčšími rozmermi, postavená na predĺženej platforme EU-CD by sa na trh mala dostať v roku 2012.

Volvo V90

V predajných štatistikách Volva vždy mierne dominovali verzie kombi na úkor sedanov. Popularita tohto typu karosérie vedie už niekoľko rokov predstaviteľov automobilky k úvahám o top-modele s podobnou karosériou. V roku 2003 bola myšlienka veľkého kombi zhmotnená v concepte Versatile Concept Car (VCC). A podľa slov produktového šéfa švédskej automobilky Lexa Kressemakersa je uvedenie modelu V90 aktuálne aj dnes. Ako však dodáva: -„Aj keď je tento model vysoko na zozname mojich priorít, buďme realisti. U relatívne malého výrobcu, akým sme aj my, existujú limity výrobných kapacít.“

Ak by sa v budúcom portfóliu Volva predsa našiel priestor pre V90, malo by ísť podľa Kressemakersových slov o konzervatívnejšiu alternatívu k súčasnému trendu „športových“ minivanov. Auto by tak bolo vybavené troma plnohodnotnými radmi sedadiel.

Volvo „XC30“

Ako potvrdil produktový šéf značky Lex Kressemakers, ďalším zvažovaným projektom je kompaktný crossover-SAV, o triedu menší než aktuálne pripravované XC60. Aj keď tento projekt zatiaľ nebol oficiálne schválený, aktivity konkurenčných výrobcov na tomto poli, ako aj zvyšujúci sa ekologický tlak na rozmerovo väčšie SUV, stavajú podobný model do pozície favorita pri ďalšom rozširovaní modelovej palety Volva. Nádeje na spustenie vývojových prác kompaktného SUV sú tak podstatne väčšie, než pri vyššie spomenutom veľkom kombi V90. Ak by sa najmenšie SUV od Volva dostalo do výroby, jeho uvedenie na svetové trhy možno očakávať v prvých rokoch budúceho desaťročia.

Volvo XC60

Sériová verzia prototypu Volvo XC60 z januárovej / lednovej Detroit Auto Show 2007 bude mať premiéru koncom roka 2008. Design novinky sa od prototypovej verzie bude odlišovať iba v detailoch, a pôjde tak o prvé Volvo stvárnené v novom, dynamickom štýle.

Viac informácií: Volvo XC60: V Detroitu jako studie, 2009 jako série

Volvo XC90

Nástupca aktuálneho modelu XC90 je plánovaný na rok 2011.

Zahraničné odborné periodiká prinášajú v súvislosti s budúcim modelovým portfóliom značky informácie o možnom predstavení viacerých nových áut, medzi ktorými sa najčastejšie spomínajú vrcholný päťmetrový sedan „S100“ a bližšie nešpecifikovaný športový model. V druhom prípade špekulácie podporil aj nový šéfdesignér značky Steve Mattin, ktorý sa nechal počuť, že športové vozidlo by mohlo zvýrazniť nový, dynamickejší vizuálny image Volva. Všetky podobné úvahy však zamietol produktový šéf automobilky Lex Kressemakers, ktorý povedal, že vedenie značky neuvažuje ani o väčšom sedane než je súčasné Volvo S80, ani o žiadnom športovom aute. Kategoricky tiež vylúčil vstup značky Volvo do kategórie MPV. Podľa jeho slov sa ďalšie rozvojové plány švédskej automobilky budú sústrediť výlučne na kombi-vozidlá série V a rozšírenie série „terénnych“ crossoverov XC.