Marko: Budúcnosť Toyoty – viac emócií

Pôvodne nevýznamná východoázijská automobilka, založená roku 1933, sa v priebehu 70-ročnej existencie vypracovala nielen do pozície jedného z lídrov automobilového priemyslu, ale aj medzi najväčšie a najvplyvnejšie svetové korporácie vôbec. Spolu s hlavnými dcérskymi spoločnosťami Toyota Financial Services, Toyota Industries, Daihatsu Motor Co. Ltd., Lexus, Hino a Denso je v súčasnosti Toyota Motor Corp. najziskovejšou svetovou automobilkou.

Recept na úspech

Vráťme sa ale nakrátko k začiatkom firmy. Prvá Toyota, Model AA (1936), vznikala aj v miestnych reáliách pomerne neskoro. Na domácom trhu v tom čase operovali okrem zahraničných značiek už dlhšiu dobu aj niektoré domáce automobilky. I keď bolo pôvodné vozidlo technicky, a teda i cenovo nenáročné, v prevažne chudobnej populácií nemalo nádej na závratné predajné úspechy.

Situáciu ešte viac skomplikoval vstup Japonska do vojny. Toyota bola v tom čase vybraná ako dodávateľ armádnych nákladných áut, konštrukcia ktorých bola zámerne jednoduchá a lacná. To isté platilo pre druhý „osobný“ model – Toyotu SA. Rozvoj mladej automobilky bol teda v podobných podmienkach nemysliteľný. Naviac, ku koncu vojny bola továreň v Aichi takmer úplne vybombardovaná. Prehraná vojna sa ale paradoxne stáva základom neskorších úspechov Toyoty (i celej japonskej ekonomiky).

Napriek tomu, že povojnové časy boli ťažké, Toyota (na rozdiel od konkurenčných výrobcov, ktorí počas vojny konvertovali na zbrojárske technológie) môže už v roku 1947 pokračovať nielen s komerčnou výrobou Modelu SA, ale i s vývojom nových, vlastných produktov. Už v roku 1957 tak začína japonská značka predávať svoje autá v USA, a od roku 1963 nasleduje i predaj na západoeurópskych trhoch. Automobilka postupne silnie nielen vďaka rastúcemu exportu, alebo akvizícií menšej domácej firmy Daihatsu, ale aj vďaka štátnej podpore. (Japonská vláda úplne rezignovala na zbrojársky priemysel a všetky zdroje a energiu nasmerovala do rozvoja podnikania, obchodu, dopravy, a perspektívnych civilných odvetví priemyslu.) Ani to by však k dosiahnutiu tak fenomenálneho úspechu nemuselo Toyote stačiť.

Kľúčom k nemu sa stala japonská (pracovná) mentalita, a hlavne novovyvinuté pracovné postupy vrámci unikátneho systému TPS (Toyota Production System). Niektoré, ako napríklad proces neustáleho zdokonaľovania Kaizen, alebo kompletizácia auta na báze dodávania komponentov Just In Time (JIT) boli výrazne prepracovanými a vylepšenými metódami pôvodných amerických postupov. Iné, ako napríklad kontrola kvality procesu JIT, nazvaná Kanban, metóda chybovej prevencie Poka-Yoke, alebo Jidoka (okamžitá detekcia chýb pri výrobe, a odstránenie ich príčin), sú pôvodnými japonskými postupmi.

Popri výrobných a riadiacich procesoch zadefinovali v Toyote aj jasnú vývojovú filozofiu. V jej centre stojí tzv. iteratívny vývoj, ktorý dáva do popredia neustále zdokonaľovanie kvality výrobku. Tomuto cieľu je podriadená aj inkrementálna vývojová zložka – teda pridávanie nových funkcií, alebo vytváranie nových technických konceptov. Inak povedané, prvoradá je spoľahlivosť výrobku, a nové funkcie, alebo celky, sú doplňované až po dosiahnutí minimálnej (kritickej) kvalitatívnej úrovne.

Značková a modelová politika

S nedávnou históriou firmy sa spája aj prehodnotenie marketingovej stratégie, predovšetkým na exportných trhoch. Vstup do nových segmentov, vykazujúcich v 90. rokoch vysoký rastový potenciál, sa japonská automobilka rozhodla realizovať prostredníctvom založenia vlastných, tzv. virtuálnych dcérskych značiek. Prečo sa výrobca rozhodol pre takýto postup, a nedal prednosť obvyklejšiemu riešeniu v podobe nákupu už existujúcich a známych brandov? Odpoveď je pre japonský prístup typická, a v podstate aj veľmi jednoduchá a logická: Toyota nikdy nenakupuje. Ak niečo chce, tak si to vytvorí vlastnými silami. Ak by totiž pristúpila k nákupu existujúcej značky, získala by s ňou aj jej históriu, chyby, a slabiny. Vytvorenie vlastnej značky naopak umožňuje kontrolu nad celým procesom brand-buildingu od úplnych základov.

Práve na báze takto definovanej stratégie si Toyota začala od konca 80. rokov získavať zákazníkov prémiového segmentu prostredníctvom novovytvorenej dcérskej značky Lexus, a o desať rokov neskôr obsadila na severoamerickom trhu aj opačné spektrum ponuky „mladou“, low-endovou značkou Scion. Podobný krok je pripravovaný začiatkom nového desaťročia aj v prípade európskeho trhu. Zatiaľ bezmenná, novovytvorená značka by mala prostredníctvom subkompaktného sedanu, a odvodeného veľkopriestorového kombi „zaútočiť“ na pozície Dacie Logan.

V prípade produktovej stratégie Toyoty je možné vysledovať prísnu koncentáciu na ziskové modely, zamerané na väčšinového, mainstreamového zákazníka. Dodržiavanie tohto konceptu bolo jasne viditeľné v poslednom čase predovšetkým na európskom trhu, z ktorého Toyota bez milosti stiahla všetky modely pre „menšinovú“ klientelu. Boli sme tak svedkami európskeho „konca“ okrajových (a aj málo úspešných) športových áut MR-2 a Celica ešte pred reálnym koncom ich životného cyklu.. Z ponuky sa vytratili aj veľké MPV Previa a Avensis Verso, neschopné ďalej vzdorovať náporu lacnejších kórejských konkurentov. Kúpiť si už nemožno ani sedan Camry, ktorý v európskej vyššej strednej triede postupne strácal pozície medzi hodnotnejšími prémiovými modelmi.

V ponuke tak nateraz ostali iba modely s prevažne ortodoxnými karosárskymi koncepciami, a konzervatívnym designom. Teda dvoma ingredienciami, ktoré majú úspech u väčšinového zákazníka, a sú tak pre Toyotu predajne najatraktívnejšie.

Európske výzvy

Systematická, presná, a na ziskovosť orientovaná stratégia, vedúca k výnimočnému úspechu Toyoty je nepochybne fascinujúcou ukážkou takmer dokonale fungujúcej firmy. V Európe však so sebou nesie zároveň aj niektoré nežiaduce sprievodné znaky. Toyota je u veľkej časti zákazníkov na starom kontinente vnímaná ako príliš konzervatívna, prísne racionálna, a v istom zmysle „spotrebná“ značka. Zbavená kvôli „rozumu“ akýchkoľvek emócií, má tak na európskom trhu podiel iba cca 5,3 %.

Tento problém je viditeľný nielen vďaka chýbajúcim okrajovým modelom (predovšetkým športového charakteru), ale predovšetkým na príliš konzervatívnych tvaroch exteriérov a interiérov. Tokuo Fukuichi, šéfdesignér európskeho štylistického centra ED2 (umiestnenom v juhofrancúzskom Sophia Antipolis) si tento fakt uvedomuje. Krátko po svojom nástupe do funkcie si preto verejne vytýčil ako cieľ svojho pôsobenia zmenu vonkajšieho, a hlavne interiérového dizajnu budúcich generácií „európskych“ Toyot, smerom k inšpirujúcejším líniám. Nepochybne tak pôjde o jednu z najväčších výziev v blízkej budúcnosti značky Toyota. Ak nie pre nič iné, tak preto, že zľadiť vkus európskych zákazníkov so značkovou designovou témou „Vibrant Clarity“, ktorú Toyota popisuje ako typický japonský dizajnový „J-Factor“, bude neľahká úloha.

Toyota iQ

Aktuálna novinka vo výrobnom programe Toyoty vymieňa Aygo v pozícií základného modelového radu.

Trojdverový model sa však podľa vyjadrení zástupcov automobilky môže stať základom celej rodiny mestských micro-vozidiel. Samostatná modulárna platforma Toyoty iQ by sa tak mala (podľa zatiaľ nepotvrdených správ) využiť pri stavbe päťdverového auta, ale aj mikro-vanu. Či je niektorá z podobných noviniek pripravovaná aj pre európsky trh, nie je zatiaľ známe.

Toyota Aygo

Mestské miniauto zo spoločného projektu s francúzskou automobilkou PSA čaká facelift už v závere roka 2008. Mierne zmeny sa dotknú tak exteriérových dielcov, ako aj interiéru.

Toyota Yaris

Druhú generáciu Toyoty Yaris čaká v roku 2009 zásadnejšia modernizácia. Po nej už príde na rad nástupca, ktorý by sa mal predstaviť začiatkom nového desaťročia.

Toyota Yaris Verso

Vzrastajúca popularita veľkopriestorových kombi dolnej triedy na európskom trhu prinútila Toyotu k myšlienkam na návrat do segmentu malých MPV. V ponuke japonskej značky by sa tak od roku 2009 mal objaviť konkurent Škody Roomster so staronovým menom Yaris Verso.

Toyota Urban Cruiser

Aktuálna novinka v európskej ponuke značky Toyota – mestský crossover Urban Cruiser sa po parížskej premiére dostane na trh v závere roka 2009.

Toyota Auris

V prípade modelu Auris nie sú zatiaľ plánované nijaké významnejšie zmeny.

Toyota Auris Verso

Nástupca aktuálneho kompaktného MPV Corolla Verso je očakávaný v roku 2009. Novinka, v názve ktorej sa objaví meno nového kľúčového modelu Toyoty nižšej strednej triedy sa má vyznačovať nižšou, športovejšou líniou karosérie odkazujúcou na tvary typické pre vozidlá kategórie crossover.

Toyota Corolla

V prípade modelu Corolla nie sú zatiaľ plánované nijaké významnejšie zmeny.

Toyota „sportscar“

Na jar roku 2011, pol roka po sesterskom coupé od Subaru sa predstaví aj kompaktný športový model Toyoty. Zatiaľ bezmenná novinka tak nadviaže na starších predchodcov Celica a MR2.

O technickej charakteristike nového coupé zatiaľ neexistujú bližšie informácie. Známe je len to, že za vývoj úplne novej platformy zodpovedajú inžinieri od Subaru. Pohonná jednotka má takisto pochádzať z regálov Fuji Heavy Industries, a to dokonca aj v prípade značkovej verzie Toyoty.

Toyota Prius

Tretia generácia Toyoty Prius bude mať svetovú premiéru na Detroit Auto Show v januári / lednu 2008. V základnej koncepcií vozidla nenastanú nijaké výrazné zmeny: upravená platforma, i spaľovací motor budú prevzaté zo stávajúceho modelu.

Zatiaľ čo tieto konštrukčné časti budú modernizované iba evolučne, doterajšie NiMH batérie, ktoré sa spočiatku objavia aj v novom aute budú neskôr vymenené za novú generáciu Li-ION článkov zo spoločného vývoja Matsushita Electric Industrial (Panasonic) a Toyota Motor Corp. V konečnom dôsledku by to malo napomôcť i zvýšeniu ekonomiky prevádzky novej generácie hybridu: očakávaná spotreba by mala dosiahnuť hodnotu 2,5 l / 100 km.

V súvislosti s úspešným predajom hybridného modelu Prius uvažuje automobilka Toyota o vytvorení rovnomenného sub-brandu, v ponuke ktorého by sa mali nachádzať viaceré modely rôznych segmentov, výlučne s duálnou technológiou pohonu. Ak sa pre tento krok japonskí manažéri rozhodnú, nová predajná sieť Prius s rozšírenou ponukou hybridných áut bude v prvej polovici budúceho desaťročia založená najprv v Japonsku. Kedy a či vôbec by sa tento projekt realizoval aj v Európe, nie je zatiaľ známe.

Toyota Avensis

Aktuálna novinka vo výrobnom programe japonskej automobilky sa vo svojej druhej generácii dostane na trhy po premiére na parížskom autosalóne.

Toyota RAV4

Facelift aktuálneho modelu bol začiatkom jesene / podzimu 2008 predstavený na severoamerickom trhu. V roku 2009 možno modernizovanú verziu očakávať aj v európskych showroomoch.

Toyota Land Cruiser

Jedna z hlavných noviniek Toyoty pre rok 2009 bude úplne nová generácia SUV s tradičným označením Land Cruiser.

Od základu prepracované auto dostane nielen novú platformu, ale aj širšiu a nižšiu karosériu so športovejším profilom. V dizajne sa však majú odrážať aj tradičné štylistické prvky Toyoty, dnes viditeľné na modeloch Land Cruiser (série 120) a Land Cruiser V8.

Toyota Land Cruiser V8

Aktuálne najnovšie SUV zatiaľ nečakajú nijaké výraznejšie zmeny.