Marko: Budúcnosť značky Toyota v Európe

Pôvodne nevýznamná východoázijská automobilka, založená roku 1933, sa v priebehu 70-ročnej existencie vypracovala nielen do pozície jedného z lídrov automobilového priemyslu, ale aj medzi najväčšie a najvplyvnejšie svetové korporácie vôbec. Spolu s hlavnými dcérskymi spoločnosťami Toyota Financial Services, Toyota Industries, Daihatsu Motor Co. Ltd., Lexus, Hino, a Denso je v súčasnosti Toyota Motor Corp. najziskovejšou svetovou automobilkou.

Vráťme sa ale nakrátko k začiatkom firmy. Prvá Toyota, Model AA (1936), vznikala aj v miestnych reáliách pomerne neskoro. Na domácom trhu v tom čase operovali okrem zahraničných značiek už dlhšiu dobu aj niektoré ďalšie japonské automobilky. I keď bolo pôvodné vozidlo technicky, a teda i cenovo nenáročné, v prevažne chudobnej populácií nemalo nádej na závratné predajné úspechy. Situáciu ešte viac skomplikoval vstup Japonska do vojny. Toyota bola v tom čase vybraná ako dodávateľ armádnych nákladných áut, konštrukcia ktorých bola zámerne jednoduchá a lacná. To isté platilo pre druhý „osobný“ model – Toyotu SA. Rozvoj mladej automobilky bol teda v podobných podmienkach nemysliteľný. Naviac, ku koncu vojny bola továreň v Aichi takmer úplne vybombardovaná. Prehraná vojna sa ale paradoxne stáva základom neskorších úspechov Toyoty (i celej japonskej ekonomiky).

Napriek tomu, že povojnové časy boli ťažké, Toyota (na rozdiel od konkurenčných výrobcov, ktorí počas vojny konvertovali na zbrojárske technológie) môže už v roku 1947 pokračovať nielen s komerčnou výrobou Modelu SA, ale i s vývojom nových, vlastných produktov. Už v roku 1957 tak začína japonská značka predávať svoje autá v USA, a od roku 1963 nasleduje i predaj na západoeurópskych trhoch. Automobilka postupne silnie nielen vďaka rastúcemu exportu, alebo akvizícií menšej domácej firmy Daihatsu, ale aj vďaka štátnej podpore. (Japonská vláda úplne rezignovala na zbrojársky priemysel a všetky zdroje a energiu nasmerovala do rozvoja podnikania, obchodu, dopravy, a perspektívnych civilných odvetví priemyslu.) Ani to by však k dosiahnutiu tak fenomenálneho úspechu nemuselo Toyote stačiť. Kľúčom k nemu sa stala japonská (pracovná) mentalita, a hlavne novovyvinuté pracovné postupy vrámci unikátneho systému TPS (Toyota Production System). Niektoré, ako napríklad proces neustáleho zdokonaľovania Kaizen, alebo kompletizácia auta na báze dodávania komponentov Just In Time (JIT) boli výrazne prepracovanými a vylepšenými metódami pôvodných amerických postupov. Iné, ako napríklad kontrola kvality procesu JIT, nazvaná Kanban, metóda chybovej prevencie Poka-Yoke, alebo Jidoka (okamžitá detekcia chýb pri výrobe, a odstránenie ich príčin), sú pôvodnými japonskými postupmi.

Popri výrobných a riadiacich procesoch zadefinovali v Toyote aj jasnú vývojovú filozofiu. V jej centre stojí tzv. iteratívny vývoj, ktorý dáva do popredia neustále zdokonaľovanie kvality výrobku. Tomuto cieľu je podriadená aj inkrementálna vývojová zložka – teda pridávanie nových funkcií, alebo vytváranie nových technických konceptov. Inak povedané, prvoradá je spoľahlivosť výrobku, a nové funkcie, alebo celky, sú doplňované až po dosiahnutí minimálnej (kritickej) kvalitatívnej úrovne.

S nedávnou históriou firmy sa spája aj prehodnotenie marketingovej stratégie, predovšetkým na exportných trhoch. Vstup do nových segmentov, vykazujúcich v 90. rokoch vysoký rastový potenciál, sa japonská automobilka rozhodla realizovať prostredníctvom založenia vlastných, tzv. „virtuálnych“, dcérskych značiek. Prečo sa výrobca rozhodol pre takýto postup, a nedal prednosť obvyklejšiemu riešeniu v podobe nákupu už existujúcich a známych brandov? Odpoveď je pre „japonský“ prístup typická, a v podstate aj veľmi jednoduchá a logická: Toyota nikdy nenakupuje. Ak niečo chce, tak si to vytvorí vlastnými silami. Ak by totiž pristúpila k nákupu existujúcej značky, získala by s ňou aj jej históriu, chyby, a slabiny. Vytvorenie vlastnej značky naopak umožňuje kontrolu nad celým procesom brand-buildingu od úplnych základov.

Práve na báze takto definovanej stratégie si Toyota začala od konca 80. rokov získavať zákazníkov prémiového segmentu prostredníctvom novovytvorenej dcérskej značky Lexus, a o desať rokov neskôr obsadila na severoamerickom trhu aj opačné spektrum ponuky „mladou“, low-endovou značkou Scion. Podobný krok je pripravovaný na rok 2010 aj v prípade európskeho trhu. Zatiaľ bezmenná, novovytvorená značka by mala prostredníctvom subkompaktného sedanu, a odvodeného veľkopriestorového kombi „zaútočiť“ na pozície Dacie Logan.

V prípade produktovej stratégie Toyoty je možné vysledovať prísnu koncentáciu na ziskové modely, zamerané na väčšinového, mainstreamového zákazníka. Dodržiavanie tohto konceptu bolo jasne viditeľné v poslednom čase predovšetkým na európskom trhu, z ktorého Toyota bez milosti stiahla všetky modely pre „menšinovú“ klientelu. Boli sme tak svedkami európskeho „konca“ okrajových (a aj málo úspešných) športových áut MR-2 a Celica ešte pred reálnym koncom ich životného cyklu, ako aj neuvedenia II. generácie Yarisu Verso, po tom, čo sa segment malých MPV ukázal ako nedostatočne perspektívny. Z ponuky sa vytratili aj veľké MPV Previa a Avensis Verso, ktoré nedokázali ďalej vzdorovať náporu lacnejších kórejských konkurentov. Kúpiť si už nemožno ani sedan Camry, ktorý v európskej vyššej strednej triede postupne strácal pozície medzi hodnotnejšími prémiovými modelmi.

V ponuke tak nateraz ostali iba modely s prevažne ortodoxnými karosárskymi koncepciami, a konzervatívnym designom. Teda dvoma ingredienciami, ktoré majú úspech u väčšinového zákazníka, a sú tak pre Toyotu predajne najatraktívnejšie.

Systematická, presná, a na ziskovosť orientovaná stratégia, vedúca k výnimočnému úspechu Toyoty je nepochybne fascinujúcou ukážkou takmer dokonale fungujúcej firmy. V Európe však so sebou nesie zároveň aj niektoré nežiadúce sprievodné znaky. Toyota je u veľkej časti zákazníkov na starom kontinente vnímaná ako príliš konzervatívna, prísne racionálna, a v istom zmysle „spotrebná“ značka. Zbavená kvôli „rozumu“ akýchkoľvek emócií, má tak na európskom trhu podiel iba 5,85 %.

Tento problém je viditeľný nielen vďaka chýbajúcim okrajovým modelom (predovšetkým športového charakteru), ale predovšetkým na príliš konzervatívnych tvaroch exteriérov a interiérov. Tokuo Fukuichi, nový šéfdesignér európskeho štylistického centra ED2 (umiestnenom v juhofrancúzskom Sophia Antipolis) si tento fakt uvedomuje. Krátko po svojom nástupe do funkcie si preto verejne vytýčil ako cieľ svojho pôsobenia zmenu vonkajšieho, a hlavne interiérového designu budúcich generácií „európskych“ Toyot, smerom k inšpirujúcejším líniám. Nepochybne tak pôjde o jednu z najväčších výziev v blízkej budúcnosti značky Toyota. Ak nie pre nič iné, tak preto, že zľadiť vkus európskych zákazníkov so značkovou designovou témou „Vibrant Clarity“, ktorú Toyota popisuje ako typický japonský designový „J-Factor“, bude neľahká úloha.

Druhá, staronová veľká výzva stojí pred japonskou automobilkou aj v ďalšej oblasti, ktorá súvisí s posunom vnímania znaky do emotívnejšej roviny. Reč je o programe účasti teamu Toyota v seriáloch F1. Nielen v zmysle dosahovania úspechov v samotnom šampionáte, ktoré sa (paradoxne kvôli prílišnej systematickosti vo firemnej kultúre) ani po 5 rokoch účasti nedostavili, ale aj v lepšom previazaní programu F1 na sériovú produkciu.

Toyota „MicroCar“

Pravdepodobne už na Tokyo Motor Show v závere roka 2007 bude mať svetovú výstavnú premiéru mikro-Toyota, navrhnutá ako konkurent Smartu ForTwo. Na rozdiel od nemeckého prémiového modelu bude mať zatiaľ bezmmenné auto motor umiestnený vpredu, čím sa dosiahne viac priestoru pre posádku i batožinový priestor (ktorý bude naviac možné „zmeniť“ na tretie, núdzové sedadlo). Výhodou v porovnaní so Smartom bude určite aj prijateľnejšia predajná cena, ako i silnejšia pozícia značky na globálnom trhu.

Toyota AYGO

Zatiaľ nie sú pripravované nijaké významnejšie zmeny.

Toyota Yaris

Zatiaľ nie sú pripravované nijaké významnejšie zmeny.

Toyota Auris

Nový hatchback nižšej strednej triedy, nahrádzajúci na európskom trhu rovnakú karosársku verziu Corolly, bude v priebehu roka 2007 doplnený o trojdverový model, vrátane špičkového Aurisu TS.

Toyota Auris Verso

Nástupca aktuálneho kompaktného MPV Corolla Verso je očakávaný v roku 2009. Nijaké podrobnejšie informácie zatiaľ nie sú dostupné.

Toyota Corolla

Legendárna Corolla sa z európskeho trhu úplne nevytratí ani po uvedení modernejšieho Aurisu. Toto označenie bude aj naďalej patriť kompaktnému sedanu, ktorý bude od Aurisu odlíšený mierne pozmeneným designom prednej časti. Po predstavení základného 4-dverového modelu príde v rozmedzí rokov 2007 - 2008 na európsky trh aj verzia Combi. Nie je vylúčené, že neskôr sa dostane do predaja aj s pohonom 4WD.

Toyota Prius

Jediným hybridným modelom v európskej ponuke Toyoty ostane aj v najbližšej budúcnosti Prius. Jeho tretia generácia bude predstavená v roku 2008.

V základnej koncepcií vozidla nenastanú nijaké vyrazné zmeny: platforma, i spaľovací motor budú prevzaté zo stávajúceho modelu. Zatial čo tieto konštrukčné časti budú modernizované iba evolučne, doterajšie NiMH batérie budú vymenené za novú generáciu LiIon článkov zo spoločného vývoja Matsushita Electric Industrial (Panasonic) a Toyota Motor Corp. V konečnom dôsledku by to malo napomôcť i zvýšeniu ekonomiky prevádzky tretej generácie hybridu: očakávaná spotreba by mala dosiahnuť hodnotu 2,5 l / 100 km.

Výraznejšej zmeny by sa mal dočakať aj design auta. Opustí doterajšie „funkčné“ tvary v prospech dynamickejších linií.

Toyota Avensis

Nástupca aktuálneho Avensisu bude výsledkom vývoja európskych kapacít Toyoty. A neplatí to iba pre podstatne príťažlivejší design, ale v prevažnej miere aj pre techniku auta. Tak ako doteraz, aj pripravovaná novinka bude v ponuke v troch karosárskych verziách: 4-dverový sedan, 5-dverový liftback, a ako Combi. Uvedenie na trh je plánované na rok 2008, s možnosťou výstavnej premiéry už v závere tohto roka.

Toyota „Roadster“

V októbri / říjnu 2007 bude na japonskom trhu predstavený malý roadster, ako výsledok spoločného vývoja značiek Daihatsu a Toyota. V domácom modelovom portfóliu značky tak pôjde o nástupcu malého roadsteru MR-S (v Európe známy ako MR-2). Či sa značková verzia malého roadsteru Toyota dostane aj na trhy starého kontinentu nie je jasné.

Toyota „Sportscar“

Návrat Toyoty do segmentu športových automobilov je naplánovný prostredníctvom „dvojmodelu“ coupé a roadster, ktorý by mal na exportných trhoch od roku 2008 nahradiť zároveň dve, medzičasom už neponúkané autá: MR-2 a Celicu.

Zatiaľ bezmenná novinka, designovo vychádzajúca z línií conceptu FT-HS (Detroit Auto Show 2007), by mala byť v sériovej verzií poháňaná konvenčným 3,5-litrovým V6 motorom. Pôjde tak o priameho konkurenta Nissanu 350Z. Na domácom, japonskom trhu by sa coupé neskôr mohlo objaviť aj vo vysokovýkonnej verzií s motorom V8 (4,3 l), nadväzujúc tak nielen na filozofiu pôvodného modelu Supra, ale aj na program účasti Toyoty v F1. Prípadný dovoz špičkovej verzie do Európy však nie je istý.

Toyota „A-SUV“

Najväčšia japonská automobilka niekoľkokrát deklarovala, že by na európskom trhu rada obsadila aj segment malých SUV. Zatiaľ posledný náznak prišiel na ženevskom autosalóne v marci / březnu 2006 v podobe pomerne realistického conceptu Urban Cruiser. Nijaké oficiálne oznámenie zo strany výrobcu o výrobe auta tejto kategórie však dodnes neprišlo.

Uvedeniu podobného auta (zatiaľ) bráni jeden zásadný problém. Je ním model Terios, dcérskej značky Daihatsu. Práve toto vozidlo ovláda prevažnú časť objemovo neveľkého európskeho trhu mini-SUV. Ak by väčšia a známejšia Toyota prišla s porovnateľnou koncepciou, hrozila by situácia, že poškodí predaje kľúčového modelu vlastnej dcérskej značky.

Toyota RAV4

Zatiaľ nie sú pripravované nijaké významnejšie zmeny.

Toyota Land Cruiser

V tejto chvíli nie sú dostupné informácie o prípadných zmenách aktuálneho modelu, alebo o pripravovanej generačnej výmene.

Toyota Land Cruiser 200

Nástupca veľkého SUV Land Cruiser 130 bude niesť v novej generácií typové označenie 200. Auto, postavené na samostatnej, úplne novej platforme bude používať turbo-dieselovú pohonnú jednotku s objemom 4,5 l, ako i benzínovú alternatívu V8 (5,0 l). Výstavná premiéra Land Cruiseru 200 je očakávaná ešte v priebehu tohto roka, ale v európskych showroomoch nebude novinka k dispozícií skôr, ako v roku 2008.

Viac informácií: Spy Photos: Nová Toyota Land Cruiser ve Španělsku

V súvislosti s európskym portfóliom značky Toyota sa objavujú neoverené informácie o návrate do segmentu veľkých MPV. Nie je tak vylúčené, že po neúspechu modelov s klasickou koncepciou karosérie (Avensis Verso a Previa) by japonká značka mohla ponúknuť priestranný crossover. Predobrazom by mohol byť napríklad concept Toyota FT-SX. Termín uvedenia sériového modelu, ani to, či sa podobná novinka pre európsky trh naozaj pripravuje, nie je zatiaľ známe.

(Poznámka: Prehľad je venovaný iba modelom, ktoré sú / môžu byť určené pre európsky trh. Nebsahuje novinky pripravované pre domáci, japonský trh, resp. severoamerický trh.)